HomeUpanishadsAvadhutaVerse 31
Previous Verse
Next Verse

Verse 31

Avadhuta

धन्योऽहं धन्योऽहं दुःखं सांसारिकं न वीक्षेऽद्य ।

धन्योऽहं धन्योऽहं स्वस्याज्ञानं पलायितं क्वापि ॥३१॥

धन्यः अहम् । धन्यः अहम् । दुःखम् सांसारिकम् न वीक्षे अद्य ।

धन्यः अहम् । धन्यः अहम् । स्वस्य अज्ञानम् पलायितम् क्व अपि ॥३१॥

dhanyo'haṃ dhanyo'haṃ duḥkhaṃ sāṃsārikaṃ na vīkṣe'dya |

dhanyo'haṃ dhanyo'haṃ svasyājñānaṃ palāyitaṃ kvāpi ||31||

ధన్యుడను నేను, ధన్యుడను నేను; నేడు నేను సాంసారిక దుఃఖాన్ని చూడను. ధన్యుడను నేను, ధన్యుడను నేను; నా స్వీయ అజ్ఞానం ఎక్కడో దూరంగా పారిపోయింది॥३१॥

Blessed am I, blessed am I; today I do not behold worldly sorrow. Blessed am I, blessed am I; my own ignorance has fled—somewhere (away).

Moksha (liberation) through destruction of avidyāMahavakya: Supports the realization implied by “अहं ब्रह्मास्मि” (Aham Brahmāsmi): with Self-knowledge, saṃsāric duḥkha is sublated.AtharvaChandas: Prose/Upaniṣadic mixed meter (not reliably classifiable as a strict Vedic chandas)