Avadhuta
धन्योऽहं धन्योऽहं दुःखं सांसारिकं न वीक्षेऽद्य ।
धन्योऽहं धन्योऽहं स्वस्याज्ञानं पलायितं क्वापि ॥३१॥
धन्यः अहम् । धन्यः अहम् । दुःखम् सांसारिकम् न वीक्षे अद्य ।
धन्यः अहम् । धन्यः अहम् । स्वस्य अज्ञानम् पलायितम् क्व अपि ॥३१॥
dhanyo'haṃ dhanyo'haṃ duḥkhaṃ sāṃsārikaṃ na vīkṣe'dya |
dhanyo'haṃ dhanyo'haṃ svasyājñānaṃ palāyitaṃ kvāpi ||31||
ధన్యుడను నేను, ధన్యుడను నేను; నేడు నేను సాంసారిక దుఃఖాన్ని చూడను. ధన్యుడను నేను, ధన్యుడను నేను; నా స్వీయ అజ్ఞానం ఎక్కడో దూరంగా పారిపోయింది॥३१॥
Blessed am I, blessed am I; today I do not behold worldly sorrow. Blessed am I, blessed am I; my own ignorance has fled—somewhere (away).