Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 13

तस्मात्कलियुगे विप्रा नान्यत्र प्राप्यते हरिः । यदि कार्य्यं हि कृष्णेन तत्र गच्छत मा चिरम्

tasmātkaliyuge viprā nānyatra prāpyate hariḥ | yadi kāryyaṃ hi kṛṣṇena tatra gacchata mā ciram

కాబట్టి, ఓ విప్రులారా, కలియుగంలో హరి ఇతరత్ర సులభంగా లభించడు. కృష్ణుని ద్వారా ఏదైనా పుణ్యకార్యం సిద్ధించాలంటే అక్కడికి వెళ్లండి—ఆలస్యం చేయకండి.

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (तस्मात्-प्रयोगः), हेतौ/तस्मात् = ‘therefore’ (ablatival adverb)
कलि-युगेin the Kali age
कलि-युगे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकलियुग (प्रातिपदिक; कलि + युग)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; अधिकरणे (locative)
विप्राःO brāhmaṇas
विप्राः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; संबोधनार्थे/सम्बोधन-प्रयोगः (vocative sense)
not
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation particle)
अन्यत्रelsewhere
अन्यत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअन्यत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक (adverb of place)
प्राप्यतेis obtained
प्राप्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि-प्रयोग (passive)
हरिःHari (Viṣṇu)
हरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्तृस्थाने (logical subject of passive)
यदिif
यदि:
Sambandha (Condition/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयदि (अव्यय)
Formअव्यय, शर्तार्थक (conditional particle)
कार्य्यम्a need/purpose
कार्य्यम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootकार्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; ‘कार्यं’ = purpose/need (predicate/accusative of purpose)
हिindeed
हि:
Sambandha (Emphasis/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय, निपात (emphatic/indeed)
कृष्णेनwith/through Kṛṣṇa
कृष्णेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकृष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; साधन/सहकारि (instrumental: ‘with/through Kṛṣṇa’)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक (adverb of place)
गच्छतgo (you all)
गच्छत:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
माdo not
मा:
Pratiṣedha (Prohibition/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootमा (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (prohibitive particle)
चिरम्long (delay)
चिरम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootचिर (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-प्रयोग/क्रियाविशेषण (adverbial accusative: ‘for long’)

Prahlāda (contextual)

Tirtha: Dvārakā-kṣetra

Type: kshetra

Listener: viprāḥ (brāhmaṇas)

Scene: A teacher addressing assembled brāhmaṇas, pointing toward the western sea where Dvārakā lies; pilgrims prepare to depart immediately, carrying minimal belongings, faces resolved.

K
Kali-yuga
V
Vipra (brāhmaṇas)
H
Hari (Kṛṣṇa)
D
Dvārakā/Prabhāsa (implied ‘there’)

FAQs

In Kali-yuga, the Purāṇa highlights specific kṣetras as especially effective for realizing Hari; timely pilgrimage and devotion are urged.

Dvārakā (and its sacred environs in Prabhāsa-khaṇḍa) as the privileged place to seek Kṛṣṇa/Hari.

A direct instruction to undertake pilgrimage (‘go there without delay’); no specific dāna/snānā rule is stated in this verse.