श्रीगणेशाय नमः । तर्तुं संहृतिवारिधिं त्रिजगतां नौर्नाम यस्य प्रभोर्येनेदं सकलं विभाति सततं जातं स्थितं संसृतम् । यश्चैतन्यघनप्रमाण विधुरो वेदांतवेद्यो विभुस्तं वन्दे सहजप्रकाशममलं श्रीरामचन्द्रं परम् । दाराः पुत्रा धनं वा परिजनसहितो बंधुवर्गः प्रियो वा माता भ्राता पिता वा श्वशुरकुलजना भृत्यऐश्वर्य्यवित्ते । विद्या रूपं विमलभवनं यौवनं यौवतं वा सर्वे व्यर्थं मरणसमये धर्म एकः सहायः । नैमिषे निमिषक्षेत्रे ऋषयः शौनकादयः । सत्रं स्वर्गाय लोकाय सहस्रसममासत
śrīgaṇeśāya namaḥ | tartuṃ saṃhṛtivāridhiṃ trijagatāṃ naurnāma yasya prabhoryenedaṃ sakalaṃ vibhāti satataṃ jātaṃ sthitaṃ saṃsṛtam | yaścaitanyaghanapramāṇa vidhuro vedāṃtavedyo vibhustaṃ vande sahajaprakāśamamalaṃ śrīrāmacandraṃ param | dārāḥ putrā dhanaṃ vā parijanasahito baṃdhuvargaḥ priyo vā mātā bhrātā pitā vā śvaśurakulajanā bhṛtyaaiśvaryyavitte | vidyā rūpaṃ vimalabhavanaṃ yauvanaṃ yauvataṃ vā sarve vyarthaṃ maraṇasamaye dharma ekaḥ sahāyaḥ | naimiṣe nimiṣakṣetre ṛṣayaḥ śaunakādayaḥ | satraṃ svargāya lokāya sahasrasamamāsata
శ్రీ గణేశాయ నమః। నేను పరమమైన, నిర్మలమైన, స్వయంప్రకాశమైన శ్రీరామచంద్రుని వందించుచున్నాను—త్రిలోకమును సంహారసముద్రము దాటించు నౌకయైన ప్రభువు; ఆయన ప్రభుత్వశక్తిచేత ఈ సమస్త జగత్తు జనన-స్థితి-సంసారప్రవాహములలో నిత్యము ప్రకాశించుచున్నది; వేదాంతవేద్యుడు, సర్వవ్యాపి, చైతన్యఘనుడు, ప్రమాణాతీతుడు। భార్యలు, కుమారులు, ధనం, బంధువులు-పరిజనులు, ప్రియమిత్రులు, తల్లి, సోదరుడు, తండ్రి, శ్వశురకులజనులు, సేవకులు, ఐశ్వర్యం, సంపద; విద్య, రూపం, నిర్మల గృహం, యౌవనం, భోగాలు—మరణకాలమున అన్నీ వ్యర్థం; ధర్మమే ఏకైక సహాయకుడు। నైమిషమనే నిమిషక్షేత్రములో శౌనకాది ఋషులు లోకహితార్థమును, స్వర్గప్రాప్తికై సహస్ర సంవత్సరములు సత్రయాగమును ఆచరించిరి।
Narrator (opening benediction; then narrative voice setting Naimiṣāraṇya scene)
Tirtha: Naimiṣāraṇya (Nimiṣa-kṣetra)
Type: kshetra
Listener: Śaunaka and the Naimiṣa sages
Scene: Opening benediction: Gaṇeśa invoked; then a luminous vision of Śrī Rāmacandra as the boat across cosmic dissolution; followed by a sober tableau of mortality where possessions fade, leaving Dharma; finally, Naimiṣa forest with sages in a vast thousand-year satra.
All worldly supports fail at death; Dharma alone accompanies and protects the soul—therefore one should live dhārmically.
Naimiṣāraṇya (Naimiṣe), also called Nimiṣa-kṣetra, is presented as the sacred setting where sages perform a long satra.
A satra (extended sacrificial session) performed by sages for the welfare of the world and attainment of heaven is mentioned.