Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 64

यदि ब्रह्मेंद्रविष्ण्वाद्या वारयेयुः समेत्य माम् । तथाप्यस्मिन्क्षणे धीरः प्रविश्याग्निं त्यजाम्यसून्

yadi brahmeṃdraviṣṇvādyā vārayeyuḥ sametya mām | tathāpyasminkṣaṇe dhīraḥ praviśyāgniṃ tyajāmyasūn

“బ్రహ్మ, ఇంద్ర, విష్ణు మొదలైనవారు అందరూ కలిసి నన్ను ఆపినా, అయినా ఈ క్షణమే ధైర్యంగా అగ్నిలో ప్రవేశించి ప్రాణాలను విడిచెదను.”

यदिif
यदि:
Sambandha (Condition/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयदि (अव्यय)
Formअव्यय; शर्तार्थ (conditional ‘if’)
ब्रह्मBrahmā
ब्रह्म:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (समासपूर्वपद)
इन्द्रIndra
इन्द्र:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootइन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (समासपूर्वपद)
विष्णुViṣṇu
विष्णु:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (समासपूर्वपद)
आद्याःand others
आद्याः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootआदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘ब्रह्मेन्द्रविष्णु’ इत्यादीनां विशेषण (and others)
वारयेयुःshould prevent
वारयेयुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√वृ (धातु) (णिच्: वारयति)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, बहुवचन; णिच्-प्रयोग (should prevent)
समेत्यhaving approached
समेत्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootसम्-आ-√इ (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (absolutive): having come together/approached
माम्me
माम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया (Accusative), एकवचन
तथापिnevertheless
तथापि:
Sambandha (Concession/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय) + अपि (अव्यय)
Formअव्यय; विरोधार्थ (nevertheless)
अस्मिन्in this
अस्मिन्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (Locative), एकवचन; ‘क्षणे’ इत्यस्य विशेषण
क्षणेmoment
क्षणे:
Adhikarana (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (Locative), एकवचन
धीरःsteadfast
धीरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootधीर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृविशेषण (steadfast)
प्रविश्यhaving entered
प्रविश्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootप्र-√विश् (धातु)
Formक्त्वान्त अव्यय (absolutive): having entered
अग्निम्fire
अग्निम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
त्यजामिI abandon
त्यजामि:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√त्यज् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), परस्मैपद, उत्तमपुरुष, एकवचन
असून्life-breaths
असून्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअसु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन

Vaiśya (merchant)

Scene: The merchant stands at the edge of flames, body poised to step in; in the sky or behind him appear Brahmā, Indra, Viṣṇu as restrainers—hands extended—yet his face remains unwavering, tragic and resolute.

B
Brahmā
I
Indra
V
Viṣṇu
A
Agni (fire)
V
Vaiśya

FAQs

It portrays unwavering resolve born of conscience—suggesting that inner dharmic conviction can be stronger than even divine persuasion.

No tīrtha is mentioned in this verse.

None as a prescription; the verse reiterates the intent to enter fire (agni-praveśa) as a personal act.