Previous Verse
Next Verse

Shloka 10

हनूमद्बलप्रबोधनम् / Jāmbavān Rekindles Hanūmān’s Power

दुहिता वानरेन्द्रस्य कुञ्जरस्य महात्मनः।मानुषं विग्रहं कृत्वा रूपयौवनशालिनी।।।।विचित्रमाल्याभरणा महार्हक्षौमवासिनी।अचरत्पर्वतस्याग्रे प्रावृडम्बुदसन्निभे।।।।

duhitā vānarendrasya kuñjarasya mahātmanaḥ |

mānuṣaṃ vigrahaṃ kṛtvā rūpayauvanaśālinī || 4.66.10 ||

ఆమె మహాత్ముడైన వానరేంద్రుడు కుంజరుని కుమార్తె; రూపయౌవనసంపన్నగా మానవ రూపాన్ని ధరించింది.

दुहिताdaughter
दुहिता:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootदुहितृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
वानरेन्द्रस्यof the king of monkeys
वानरेन्द्रस्य:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठीसम्बन्ध)
TypeNoun
Rootवानर + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (वानराणाम् इन्द्रः)
कुञ्जरस्यof Kunjara
कुञ्जरस्य:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठीसम्बन्ध)
TypeNoun
Rootकुञ्जर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन
महात्मनःof the great-souled
महात्मनः:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठीसम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन; विशेषणम् (qualifier of कुञ्जरस्य/वानरेन्द्रस्य)
मानुषम्human
मानुषम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootमानुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; विग्रहम् इति विशेषणम्
विग्रहम्form, body
विग्रहम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
कृत्वाhaving made/assumed
कृत्वा:
Kriyā-anuvṛtti (क्रियानुवृत्ति)
TypeVerb
Root√कृ (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; पूर्वकालिकक्रिया (having done)
रूपयौवनशालिनीpossessing beauty and youth
रूपयौवनशालिनी:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootरूप + यौवन + शालिन् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; बहु-षष्ठी/तत्पुरुषसमासः (रूपेण यौवनेन च शालिनी)

'She was the daughter of a great king of monkeys called Kunjara. That young and beautiful lady had assumed a lustrous human form decked with wonderful garlands, ornaments and silk clothes and was roving on top of the mountain which appeared like a proud rain-cloud.

K
Kuñjara (vānarendra)

FAQs

Indirectly, it supports dharma through remembrance and testimony: Jāmbavān recounts a prior event to establish truth about extraordinary beings and capacities, preparing Hanumān to accept his own role.

Jāmbavān begins a recollection describing a monkey-king’s daughter who took a human form—part of a larger motivating account.

Smṛti and satya (accurate recollection and truthful narration) used as guidance.