Previous Verse
Next Verse

Shloka 32

किष्किन्धाप्रवेशः—लक्ष्मणस्य कोपः, तारासान्त्वम्, सुग्रीवदर्शनम्

Lakshmana Enters Kishkindha: Anger, Tara’s Mediation, and Sugriva Encountered

किन्नु तत्कारणं सुभ्रु प्रकृत्या मृदुमानसः।सरोष इव सम्प्राप्तो येनायं राघवानुजः।।।।

kinnu tatkāraṇaṃ subhru prakṛtyā mṛdumānasaḥ | saroṣa iva samprāpto yenāyaṃ rāghavānujaḥ ||

ఓ సుభ్రూ! దీనికి కారణం ఏమిటి? స్వభావతః రాఘవుని అనుజుడు మృదుమనస్సు గలవాడు; అయినా ఈ రోజు కోపంతో వచ్చినట్టుగా ఉన్నాడు।

किम्what
किम्:
Prashna (प्रश्न)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन — what?
नुindeed
नु:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootनु (अव्यय)
Formप्रश्न/अनुनयार्थक अव्यय (particle) — indeed/then
तत्कारणम्the cause
तत्कारणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतत् (सर्वनाम) + कारण (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (तस्य कारणम्), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन — the cause of that
सुभ्रुO fair-browed one
सुभ्रु:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसुभ्रू (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन (Vocative), एकवचन — O fair-browed lady
प्रकृत्याby nature
प्रकृत्या:
Hetu/Karaṇa (हेतु/करण)
TypeNoun
Rootप्रकृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन — by nature
मृदुमानसःsoft-hearted
मृदुमानसः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमृदु + मानस (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (मृदु मानसं यस्य), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — soft-minded
सरोषःangry
सरोषः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस + रोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — with anger/angry
इवas if
इव:
Upamā (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक अव्यय — as if/like
सम्प्राप्तःhas come
सम्प्राप्तः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-प्र-आप् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — has come/arrived
येनfor which reason
येन:
Hetu (हेतु)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुं/नपुंसक, तृतीया, एकवचन — by which/for which reason
अयम्this
अयम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — this (person)
राघवानुजःRama’s younger brother (Lakshmana)
राघवानुजः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराघव + अनुज (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (राघवस्य अनुजः), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — Rama’s younger brother

'O Tara with beautiful eyebrows! this younger brother of Rama is normally soft-hearted. But today he arrived here angry. What could be the reason?

S
Sugriva
T
Tara
L
Lakshmana
R
Rama (Raghava)

FAQs

Discernment before judgment: dharma encourages asking the cause of anger and addressing the root, not merely reacting to the emotion.

Sugrīva notices Lakṣmaṇa’s unusual anger and asks Tārā to identify the reason.

Thoughtful inquiry: Sugrīva seeks understanding and a peaceful resolution.