Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

एकोनषष्ठितमः सर्गः (Sarga 59): सुमन्त्रवाक्यं, अयोध्याविषादः, दाशरथिशोकसागरः

जटाः कृत्वा महाराज चीरवल्कलधारिणौ।गङ्गामुत्तीर्य तौ वीरौ प्रयागाभिमुखौ गतौ।।2.59.3।।

jaṭāḥ kṛtvā mahārāja cīravalkaladhāriṇau | gaṅgām uttīrya tau vīrau prayāgābhimukhau gatau || 2.59.3 ||

మహారాజా! జటలు ధరించి, చీర-వల్కలాలు కట్టుకున్న ఆ ఇద్దరు వీరులు గంగను దాటి ప్రయాగాభిముఖంగా సాగిపోయారు।

जटाःmatted locks
जटाः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootजटा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम् (acc pl); कृत्वा इति कर्म
कृत्वाhaving made
कृत्वा:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootकृ (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्तं अव्ययकृदन्तम् (gerund)
महाराजO great king
महाराज:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहाराज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सम्बोधन-प्रथमा (vocative), एकवचनम्; कर्मधारयः
चीरवल्कलधारिणौwearing bark-cloth garments
चीरवल्कलधारिणौ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचीर + वल्कल + धारिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, द्विवचनम्; तत्पुरुषः (चीरवल्कले धारयतः)
गङ्गाम्the Ganga
गङ्गाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगङ्गा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; उत्तीर्य इति कर्म
उत्तीर्यhaving crossed
उत्तीर्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootउद् + तॄ (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्तं अव्ययकृदन्तम् (gerund); 'having crossed'
तौthose two
तौ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, द्विवचनम्
वीरौheroes
वीरौ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवीर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, द्विवचनम्; तौ इति विशेष्य/अप्पोजिशन
प्रयागाभिमुखौfacing toward Prayaga
प्रयागाभिमुखौ:
Gati-visheshana (गति-विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रयाग + अभिमुख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, द्विवचनम्; तत्पुरुषः (प्रयागं अभिमुखौ)
गतौwent
गतौ:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) → गत (कृदन्त; क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तं कृदन्तम्; पुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः, द्विवचनम्; 'went'

O King! the heroes in bark robes and with matted hair crossed the Ganga and proceeded towards Prayaga.

S
Sumantra
D
Daśaratha
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
G
Gaṅgā
P
Prayāga

FAQs

It illustrates dharma as lived discipline: Rāma and Lakṣmaṇa adopt ascetic signs (bark garments, matted hair) consistent with truthful acceptance of exile and vow-bound conduct.

Sumantra reports to Daśaratha the outward marks of exile taken up by Rāma and Lakṣmaṇa and their travel route after crossing the Gaṅgā toward Prayāga.

Rāma and Lakṣmaṇa’s renunciant steadiness and obedience to a hard duty; Sumantra’s accuracy and loyalty in reporting.