Previous Verse
Next Verse

Shloka 33

चित्रकूटगमनम् तथा पर्णशालाप्रवेशः

Arrival at Chitrakuta and Establishing the Leaf-Hut

वेदिस्थलविधानानि चैत्यान्यायतनानि च।आश्रमस्यानुरूपाणि स्थापयामास राघवः।।।।

vedi-sthala-vidhānāni caityāny āyatanāni ca |

āśramasyānurūpāṇi sthāpayāmāsa rāghavaḥ ||

రాఘవుడు ఆశ్రమానికి తగినట్లుగా వేదికాస్థలాల ఏర్పాట్లను, చైత్యాలను మరియు పూజాయతనాలను స్థాపించాడు।

वन्यैःwith forest(-born)
वन्यैः:
Karana (करण/Means)
TypeAdjective
Rootवन्य (प्रातिपदिक)
Formविशेषण, नपुंसकलिङ्ग/पुल्लिङ्ग (साधारणतः), तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन; साधनवाचक
माल्यैःwith garlands
माल्यैः:
Karana (करण/Means)
TypeNoun
Rootमाल्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
फलैःwith fruits
फलैः:
Karana (करण/Means)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
मूलैःwith roots
मूलैः:
Karana (करण/Means)
TypeNoun
Rootमूल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
पक्वैःcooked
पक्वैः:
Karana (करण/Means qualifier)
TypeAdjective
Rootपक्व (प्रातिपदिक; पच् धातोः क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP used adjectivally), तृतीया, बहुवचन; मांसैः इत्यस्य विशेषणम्
मांसैःwith meat/venison
मांसैः:
Karana (करण/Means)
TypeNoun
Rootमांस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
यथाविधिaccording to rule
यथाविधि:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण/Manner)
TypeIndeclinable
Rootयथा + विधि (अव्यय/समास)
Formअव्ययीभावसमासः, अव्यय; प्रकारवाचक
अद्भिःwith water
अद्भिः:
Karana (करण/Means)
TypeNoun
Rootअप् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (अप्), तृतीया, बहुवचन
जपैःwith recitations
जपैः:
Karana (करण/Means)
TypeNoun
Rootजप (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय
वेदोक्तैःas enjoined in the Vedas
वेदोक्तैः:
Karana (करण/Means qualifier)
TypeAdjective
Rootवेद + उक्त (प्रातिपदिक; वच् धातोः क्त)
Formसमासः तत्पुरुषः (वेदेन उक्तैः), क्त-प्रत्ययान्त, तृतीया, बहुवचन; जपैः इत्यस्य विशेषणम्
दर्भैःwith darbha grass
दर्भैः:
Karana (करण/Means)
TypeNoun
Rootदर्भ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय
स-समित्-कुशैःwith firewood-sticks and kuśa grass
स-समित्-कुशैः:
Karana (करण/Means)
TypeNoun
Rootसमित् + कुश (प्रातिपदिक)
Formसमासः द्वन्द्वः (समित् च कुशाः च), बहुवचन, तृतीया; ‘स’ = सह (with) उपसर्गवत्
तौthose two (Rama and Lakshmana)
तौ:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), द्विवचन
तर्पयित्वाhaving satisfied/propitiated
तर्पयित्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण/पूर्वकर्म)
TypeVerb
Rootतृप् (धातु)
Formणिच्-प्रयोग (causative) क्त्वान्त (absolutive), अव्ययभावः; पूर्वक्रिया
भूतानिbeings
भूतानि:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootभूत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
राघवौthe two Raghavas (Rama and Lakshmana)
राघवौ:
Karta (कर्ता/Subject apposition to तौ)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन
सहtogether with
सह:
Sahakāraka (सहकारक/Accompaniment)
TypeIndeclinable
Rootसह (अव्यय)
Formअव्यय, सहार्थक (prepositional adverb)
सीतयाwith Sita
सीतया:
Sahakāraka (सहकारक/Companion)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; सह इत्यनेन सह
तदाthen
तदा:
Kālādhi karaṇa (कालाधिकरण/Time)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय, कालवाचक (temporal adverb)
विविशतुःentered (the two entered)
विविशतुः:
Kriyā (क्रिया/Predicate)
TypeVerb
Rootविश् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, द्विवचन
शालाम्hut
शालाम्:
Karma (कर्म/Object; destination)
TypeNoun
Rootशाला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
सुशुभाम्very beautiful
सुशुभाम्:
Karma (कर्म/Object qualifier)
TypeAdjective
Rootसु + शुभ (प्रातिपदिक)
Formविशेषण, स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शालाम् इत्यस्य विशेषणम्
शुभलक्षणौhaving auspicious marks
शुभलक्षणौ:
Karta (कर्ता/Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootशुभ + लक्षण (प्रातिपदिक)
Formसमासः बहुव्रीहिः (शुभानि लक्षणानि यस्य), पुल्लिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन; तौ/राघवौ इत्यस्य विशेषणम्

Rama, son of the Raghus, made altars in all the quarters, places of worship and sacred spots for fire befitting a hermitage.

R
Rāghava (Rāma)
Ā
Āśrama (hermitage)
V
Vedi (altar)
C
Caitya (shrine)

FAQs

Dharma includes creating an ordered, sanctified environment for life and worship; Rāma models that righteous living requires structures that support discipline, learning, and reverence.

After arriving and preparing to reside, Rāma arranges the hermitage-space with proper ritual and worship locations.

Responsibility and foresight—Rāma ensures the new dwelling aligns with āśrama-standards, reflecting leadership through order and sanctity.