Shloka 5

राजानं धिग्दशरथं कामस्य वशमागतम्।।2.49.4।।हा नृशंसाद्य कैकेयी पापा पापानुबन्धिनी।तीक्ष्णा सम्भिन्नमर्यादा तीक्ष्णकर्मणि वर्तते।।2.49.5।।या पुत्रमीदृशं राज्ञः प्रवासयति धार्मिकम्।वनवासे महाप्राज्ञं सानुक्रोशं जितेन्द्रियम्।।2.49.6।।

hā nṛśaṃsā ’dya kaikeyī pāpā pāpānubandhinī |

tīkṣṇā sambhinnamaryādā tīkṣṇakarmaṇi vartate ||

హాయ్, ఈ రోజు ఆ నృశంసురాలైన కైకేయి—పాపిని, పాపానుబంధిని—మర్యాదలను ఛేదించి క్రూరకర్మలో ప్రవృత్తమై ఉంది।

कथम्how
कथम्:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootकथम् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (how?)
नामindeed
नाम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formप्रश्न-निश्चय/विस्मयार्थक-अव्यय (particle: indeed/ever)
महा-भागाmost fortunate
महा-भागा:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा (प्रातिपदिक) + भाग (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सीता इत्यस्य विशेषण; कर्मधारयः (महान् भागः यस्याः)
सीताSita
सीता:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
जनक-नन्दिनीJanaka's daughter
जनक-नन्दिनी:
Karta-apposition (कर्तृसम्बोधन/उपाधि)
TypeNoun
Rootजनक (प्रातिपदिक) + नन्दिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सीता इत्यस्य उपाधि; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (जनकस्य नन्दिनी)
सदाalways
सदा:
Kāla-adhikaraṇa (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (always)
सुखेषुin comforts
सुखेषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), बहुवचन
अभिरताaccustomed/attached
अभिरता:
Karta-viśeṣaṇa (कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootअभि-रम् (धातु, क्त/कृदन्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सीता इत्यस्य विशेषण; कृदन्त-विशेषण (devoted/engaged)
दुःखानिsufferings
दुःखानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन
अनुभविष्यतिwill experience
अनुभविष्यति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootअनु-भू (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपदम्

(The villagers were speaking among themselves) Fie on the king who is overtaken by passion Alas, the heartless, sinful Kaikeyi, indulging in evil has banished into the forest this prince who is righteous and sagacious, compassionate and selfrestrained. How could this cruel Kaikeyi, by breaking all limits of decorum resort to such atrocious action?

K
Kaikeyī

FAQs

Maryādā (moral and social limits) must restrain power and desire; cruelty that violates decorum is portrayed as adharma.

Ordinary people react to the decision to exile Rāma, focusing their condemnation on Kaikeyī’s harshness and breach of propriety.

By contrast, the verse implicitly values compassion and restraint—qualities Kaikeyī is accused of lacking.