Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

अष्टादशः सर्गः

Kaikeyī Discloses the Boons: Exile to Daṇḍaka and Bharata’s Consecration

इन्द्रियैरप्रहृष्टैस्तं शोकसन्तापकर्शितम्।निश्श्वसन्तं महाराजं व्यथिताकुलचेतसम्।।2.18.5।।ऊर्मिमालिनमक्षोभ्यं क्षुभ्यन्तमिव सागरम्।उपप्लुतमिवादित्यमुक्तानृतमृषिं यथा।।2.18.6।।

indriyair aprahṛṣṭais taṁ śokasantāpakarśitam | niśśvasantaṁ mahārājaṁ vyathitākulacetasam || ūrmimālinam akṣobhyaṁ kṣubhyantam iva sāgaram | upaplutaṁ ivādityam uktānṛtam ṛṣiṁ yathā ||

ఇంద్రియాలు హర్షరహితమై, శోకసంతాపాలతో క్షీణించిన ఆ మహారాజు దీర్ఘనిశ్వాసాలు విడుస్తూ, మనస్సు వ్యథతో కలతచెందినవాడై ఉన్నాడు. స్వభావతః అక్షోభ్యుడైనప్పటికీ, తరంగమాలలతో కిరీటధారిగా ఉన్న సముద్రంలా కల్లోలమై, గ్రహణగ్రస్త సూర్యునిలా ఆవరించబడి, అసత్యవాక్యంతో పతితుడైన ఋషిలా దిగులుగా కనిపించాడు।

अचिन्त्यकल्पम्inconceivable in magnitude
अचिन्त्यकल्पम्:
कर्म (Karma; with शोकम्)
TypeAdjective
Rootअचिन्त्य + कल्प (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय: अचिन्त्यः कल्पः यस्य/यथा; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शोकम् इत्यस्य विशेषणम्
हिindeed
हि:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formहेतौ/निश्चयार्थक-निपात (indeed/for)
पितुःof (his) father
पितुः:
सम्बन्ध (Sambandha)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
तम्that
तम्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootतद् (प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शोकम् इत्यस्य विशेषण-निर्देशः
शोकम्grief
शोकम्:
कर्म (Karma; of उपधारयन्)
TypeNoun
Rootशोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
उपधारयन्considering/reflecting on
उपधारयन्:
कर्ता (Karta; participial predicate)
TypeVerb
Rootउप+धृ (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तृ-सम्बद्ध (Rama)
बभूवbecame
बभूव:
क्रिया (Kriyā)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट् (perfect), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
संरब्धतरःmore agitated
संरब्धतरः:
कर्ता (Karta; predicate adjective)
TypeAdjective
Rootसंरब्ध + तर (प्रातिपदिक; √रभ्)
Formक्त (past participle) + तरप् (comparative); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
समुद्रःocean
समुद्रः:
उपमान (Upamāna)
TypeNoun
Rootसमुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपमान
इवlike
इव:
उपमान (Upamā marker)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमानवाचक-अव्यय
पर्वणिon the full-moon day/tide-time
पर्वणि:
अधिकरण (Adhikaraṇa)
TypeNoun
Rootपर्वन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; काल-अधिकरण (time-locative)

This is why the king with his face tortured by tears and (his heart) overwhelmed with compassion for you, is unable to look at you.

D
Dasaratha
R
Rama

FAQs

The verse highlights the ethical cost of departing from satya: inner turmoil manifests outwardly, and even a powerful ruler is undone when truth and duty are compromised.

Daśaratha is shown physically and mentally shattered as he faces the consequences of the boons promised to Kaikeyī and the impending separation from Rāma.

By contrast, the verse underscores the ideal of steadfastness in truth—implied through the king’s suffering when that steadiness is lost.