Shloka 13

शरीरो मानसो वापि कच्चिदेनं न बाधते।सन्तापोवाऽभितापो वा दुर्लभं हि सदा सुखम्।।।।

śarīro mānaso vāpi kaccid enaṃ na bādhate | santāpo vā 'bhitāpo vā durlabhaṃ hi sadā sukham ||

ఆయనను శరీర సంబంధమైన ఏదైనా వ్యాధి బాధిస్తున్నదా, లేక మనస్సుకు సంబంధించిన వేదనా—ఏదైనా సంతాపమో తీవ్రమైన దుఃఖమో? ఎందుకంటే నిత్యసుఖం నిజంగా దుర్లభం।

शारीरःbodily
शारीरः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशारीर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (सन्तापः/अभितापः) इति विशेषणम्
मानसःmental
मानसः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमानस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (सन्तापः/अभितापः) इति विशेषणम्
वाor
वा:
Sambandha (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्यय (or)
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (also)
कच्चित्I hope (not)
कच्चित्:
Sambandha (प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकच्चित् (अव्यय)
Formप्रश्नार्थक-अव्यय (I hope/Is it?)
एनम्him
एनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootएतद्/इदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक; एनद्-आदेश)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
not
:
Sambandha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय
बाधतेtroubles/afflicts
बाधते:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√बाध् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
सन्तापःfever/affliction
सन्तापः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसन्ताप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन
वाor
वा:
Sambandha (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्यय
अभितापःsevere distress
अभितापः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअभिताप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन
वाor
वा:
Sambandha (विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-अव्यय
दुर्लभम्rare
दुर्लभम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुर्लभ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सुखम् इति विशेषणम्
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-अव्यय (indeed)
सदाalways
सदा:
Kāla (काल)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (always)
सुखम्happiness
सुखम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन

Is he suffering from any physical ailment or mental agony? It is affliction of either the body or the mind. (For) perpetual happiness is indeed rare.

R
Rāma
K
Kaikeyī
D
Daśaratha

FAQs

Dharma calls for compassionate inquiry into another’s suffering—recognizing both bodily and mental pain as real and worthy of care.

Rāma tries to diagnose the king’s condition, asking whether Daśaratha’s distress is physical or psychological.

Karunā (compassion) joined with practical wisdom: Rāma considers multiple causes of suffering.