Previous Verse
Next Verse

Shloka 49

Śalya-hatānantarāṇi: Madrarāja-padānugānāṃ praskandana and the Pandava counter-encirclement (शल्यहतानन्तराणि—मद्रराजपदानुगानां प्रस्कन्दनम्)

(स्फुरत्प्रभामण्डलमंशुजालै- धर्मात्मनो मद्रविनाशकाले । पुरत्रयप्रोत्सरणे पुरस्ता- न्याहेश्वरं रूपमभूत्‌ तदानीम्‌ ।।

sphuratprabhāmaṇḍalam aṃśujālair dharmātmano madravināśakāle | puratrayaprotsaraṇe purastān nyāheśvaraṃ rūpam abhūt tadānīm || tāṃ sarvaśaktyā prahitāṃ suśaktiṃ yudhiṣṭhireṇāprativāryavīryām | pratigrahāyābhinanarda śalyaḥ samyagghutām agnir ivājyadhārām ||

సంజయుడు పలికెను— శల్యుని సంహారకాలంలో ధర్మాత్ముడు యుధిష్ఠిరుడు జ్వలించే ప్రభామండలంతో, కిరణజాలాన్ని విరజిమ్ముతూ ప్రకాశించాడు; పురాతనంగా త్రిపురవినాశ సమయంలో మహేశ్వరుని రూపం ఎలా ప్రత్యక్షమైందో, అట్లే అప్పుడతని రూపం కనిపించింది. ఆపై యుధిష్ఠిరుడు సమస్త బలంతో ఆ ఉత్తమ శక్తిని విసిరెను—ఆ వీర్యం అప్రతిహతం. దెబ్బను స్వీకరించుటకు శల్యుడు గర్జించాడు; యజ్ఞంలో సమ్యక్ హుతమైన నెయ్యి ధారను గ్రహించుటకు అగ్ని జ్వలించినట్లుగా।

स्फुरत्flashing, throbbing
स्फुरत्:
विशेषण (कर्मधारय-पूर्वपद)
TypeAdjective
Rootस्फुर् (धातु)
Formनपुंसक, प्रथमा, एकवचन
प्रभाradiance, light
प्रभा:
समासाङ्ग (कर्मधारय-पूर्वपद)
TypeNoun
Rootप्रभा (प्रातिपदिक)
Formस्त्री, प्रथमा, एकवचन
मण्डलम्orb, circle, disk
मण्डलम्:
कर्म (समास-समस्तपदस्य)
TypeNoun
Rootमण्डल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसक, द्वितीया, एकवचन
अंशुray
अंशु:
समासाङ्ग
TypeNoun
Rootअंशु (प्रातिपदिक)
Formपुं, प्रथमा, बहुवचन (समास-पूर्वपदार्थ)
जालैःwith nets/masses (of rays)
जालैः:
करण
TypeNoun
Rootजाल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसक, तृतीया, बहुवचन
धर्मात्मनःof the righteous-souled one
धर्मात्मनः:
सम्बन्ध (षष्ठी)
TypeAdjective
Rootधर्मात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुं, षष्ठी, एकवचन
मद्रof Madra
मद्र:
सम्बन्ध (समास-पूर्वपद)
TypeNoun
Rootमद्र (प्रातिपदिक)
Formपुं, षष्ठी (समासे), एकवचन
विनाशdestruction
विनाश:
अधिकरण (समास-पूर्वपद)
TypeNoun
Rootविनाश (प्रातिपदिक)
Formपुं, सप्तमी (समासे), एकवचन
कालेat the time
काले:
अधिकरण
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुं, सप्तमी, एकवचन
पुरof the cities
पुर:
सम्बन्ध (समास-पूर्वपद)
TypeNoun
Rootपुर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसक, षष्ठी (समासे), बहुवचन
त्रयthree (tri-)
त्रय:
समासाङ्ग
TypeAdjective
Rootत्रय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसक, षष्ठी (समासे), एकवचन (समाहारार्थ)
प्रोत्सरणेin the driving out/expulsion (i.e., destruction)
प्रोत्सरणे:
अधिकरण
TypeNoun
Rootप्रोत्सरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसक, सप्तमी, एकवचन
पुरस्तात्formerly; in front
पुरस्तात्:
अधिकरण (देश/काल-निर्देश)
TypeIndeclinable
Rootपुरस्तात् (अव्यय)
न्यdown/into (prefix)
न्य:
उपसर्ग (क्रियाविशेषक)
TypeIndeclinable
Rootनि (उपसर्ग)
towards, fully (prefix)
:
उपसर्ग (क्रियाविशेषक)
TypeIndeclinable
Rootआ (उपसर्ग)
ईश्वरम्the Lord
ईश्वरम्:
कर्म (आह-क्रियायाः)
TypeNoun
Rootईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुं, द्वितीया, एकवचन
रूपम्form, appearance
रूपम्:
कर्ता (अभूत्-क्रियायाः)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसक, प्रथमा, एकवचन
अभूत्was, became
अभूत्:
क्रिया
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलुङ् (अorist), प्रथम, एकवचन
तदानीम्then, at that time
तदानीम्:
अधिकरण (काल)
TypeIndeclinable
Rootतदानीम् (अव्यय)
ताम्that (weapon/ शक्ति) (acc.)
ताम्:
कर्म
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम)
Formस्त्री, द्वितीया, एकवचन
सर्वशक्त्याwith all power
सर्वशक्त्या:
करण
TypeNoun
Rootसर्वशक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्री, तृतीया, एकवचन
प्रहिताम्sent, hurled
प्रहिताम्:
विशेषण (ताम्)
TypeAdjective
Rootप्र-हि (धातु) / प्रहित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formस्त्री, द्वितीया, एकवचन
सुशक्तिम्a very powerful spear/ शक्ति
सुशक्तिम्:
कर्म (ताम्-समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootसुशक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्री, द्वितीया, एकवचन
युधिष्ठिरेणby Yudhishthira
युधिष्ठिरेण:
कर्ता (कर्मणि-प्रयोगे/कृदन्तार्थे) / करण (प्रहिताम्-सम्बन्धे)
TypeNoun
Rootयुधिष्ठिर (प्रातिपदिक)
Formपुं, तृतीया, एकवचन
अप्रतिवार्यवीर्याम्of irresistible potency
अप्रतिवार्यवीर्याम्:
विशेषण (सुशक्तिम्/ताम्)
TypeAdjective
Rootअ-प्रतिवार्य-वीर्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्री, द्वितीया, एकवचन
प्रतिग्रहायfor receiving/accepting (it)
प्रतिग्रहाय:
सम्प्रदान (उद्देश्य)
TypeNoun
Rootप्रतिग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुं, चतुर्थी, एकवचन
अभिननर्दroared loudly
अभिननर्द:
क्रिया
TypeVerb
Rootनर्द् (धातु) + अभि (उपसर्ग)
Formलिट्/लुङ् (काव्ये भूतार्थे; परम्परया लिट्-रूपम्), प्रथम, एकवचन
शल्यःShalya
शल्यः:
कर्ता
TypeNoun
Rootशल्य (प्रातिपदिक)
Formपुं, प्रथमा, एकवचन
सम्यक्properly, duly
सम्यक्:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootसम्यक् (अव्यय)
हुताम्offered (in oblation)
हुताम्:
विशेषण (आज्यधाराम्)
TypeAdjective
Rootहु (धातु) / हुत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formस्त्री, द्वितीया, एकवचन
अग्निःfire (Agni)
अग्निः:
कर्ता (इव-उपमान)
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुं, प्रथमा, एकवचन
इवlike, as
इव:
उपमान-प्रदर्शक
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
आज्यof ghee
आज्य:
सम्बन्ध (समास-पूर्वपद)
TypeNoun
Rootआज्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसक, षष्ठी (समासे), एकवचन
धाराम्stream, flow
धाराम्:
कर्म (प्रतिग्रहाय)
TypeNoun
Rootधारा (प्रातिपदिक)
Formस्त्री, द्वितीया, एकवचन

संजय उवाच

S
Sañjaya
Y
Yudhiṣṭhira
Ś
Śalya (Madra king)
M
Madra
M
Maheśvara (Śiva)
T
Tripura (three cities)
Ś
Śakti (spear/weapon)
A
Agni (fire-god)
Ā
ājya (ghee oblation)

Educational Q&A

The verse frames righteous action in war through sacred imagery: Yudhiṣṭhira’s dharmic resolve shines with a divine-like radiance, while Śalya’s fearless acceptance of the inevitable is likened to sacrificial fire receiving an offering—suggesting that even violent events are interpreted within a moral and cosmic order.

Sañjaya describes Yudhiṣṭhira appearing radiant like Śiva at the time of Tripura’s destruction, then hurling an irresistible Śakti-spear. Śalya roars and braces to receive it, compared to Agni flaring up to take in a properly offered stream of ghee.