Next Verse

Shloka 1

Solar Rays, Planetary Nourishment, Dhruva-Bondage of the Grahas, and the Lunar Cycle

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे चत्वारिशो ऽध्यायः सूत उवाच एवमेष महादेवो देवदेवः पितामहः / करोति नियतं कालं कालात्मा ह्यैश्वरी तनुः

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvavibhāge catvāriśo 'dhyāyaḥ sūta uvāca evameṣa mahādevo devadevaḥ pitāmahaḥ / karoti niyataṃ kālaṃ kālātmā hyaiśvarī tanuḥ

ఇట్లు శ్రీకూర్మపురాణం షట్సాహస్త్రీ సంహిత పూర్వవిభాగంలోని నలభైవ అధ్యాయం ముగిసింది. సూతుడు పలికెను—ఈ విధంగా ఆ మహాదేవుడు, దేవదేవుడు, పితామహుడు, నియత క్రమంలో కాలాన్ని నియమిస్తాడు; ఎందుకంటే కాలమే ఆయన ఆత్మ, ఆయన ఐశ్వర్యమయమైన తనువు.

इतिthus
इति:
Discourse-marker (वाक्यचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; वाक्यसमाप्तिसूचक (quotative/closure particle)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्रीकूर्मपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; तत्पुरुष-समास (श्री + कूर्मपुराण)
षट्साहस्त्र्याम्in the six-thousand (collection)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषट्साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; द्विगु-समास (षट् + साहस्त्री)
संहितायाम्in the saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
पूर्वविभागेin the former section
पूर्वविभागे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपूर्वविभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन; तत्पुरुष-समास (पूर्व + विभाग)
चत्वारिशःfortieth
चत्वारिशः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचत्वारिंशत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; संख्यावाचक-विशेषण (ordinal sense: fortieth)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
सूतःSūta
सूतः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
एवम्thus, in this way
एवम्:
Visheshana (विशेषण/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (manner adverb)
एषःthis (one)
एषः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; सर्वनाम
महादेवःMahādeva
महादेवः:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootमहादेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; कर्मधारय-समास (महा + देव)
देवदेवःgod of gods
देवदेवः:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootदेवदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (देवानां देवः)
पितामहःgrandfather/forefather
पितामहः:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootपितामह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; तत्पुरुष-समास (पिता + मह)
करोतिmakes, does
करोति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
नियतम्fixed, regulated
नियतम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनियत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषण (कालयम् विशेषयति)
कालम्time
कालम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन
कालात्माwhose essence is time / time-souled
कालात्मा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootकाल + आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; तत्पुरुष-समास (कालस्य आत्मा / कालरूप आत्मा)
हिindeed
हि:
Discourse-marker (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (emphatic/causal particle)
ऐश्वरीdivine, belonging to Īśvara
ऐश्वरी:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootऐश्वरी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; विशेषण
तनुःbody, form
तनुः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतनु (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन

Sūta

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

Ś
Śrī Kūrma Purāṇa
S
Sūta
M
Mahādeva (Śiva)
K
Kāla (Time)

FAQs

It presents the Supreme Lord (here identified as Mahādeva) as Kāla itself—Time is not merely an external force but a divine mode of being (kālātmā), indicating an immanent sovereignty that orders all change.

No specific technique is prescribed in this verse; its yogic implication is contemplative—meditating on Īśvara as Kāla, the regulator of all cycles, supporting dispassion (vairāgya) and steadiness of mind central to Purāṇic yoga and Pāśupata-oriented devotion.

Within the Kūrma Purāṇa’s synthetic theology, divine sovereignty is expressed through shared supreme attributes (like being the source and ruler of Time), allowing Śaiva language (Mahādeva as Kāla) to function within a broader Purāṇic non-sectarian framework.