Previous Verse
Next Verse

Shloka 21

Dvīpa-Varṣa Vibhāga and the Priyavrata–Agnīdhra Lineage

Cosmic Geography and Royal Succession

ज्योतिष्मतः कुशद्वीपे सप्तैवासन् महौजसः / उद्भेदो वेणुमांश्चैवाश्वरथो लम्बनो धृतिः / षष्ठः प्रभाकारश्चापि सप्तमः कपिलः स्मृतः

jyotiṣmataḥ kuśadvīpe saptaivāsan mahaujasaḥ / udbhedo veṇumāṃścaivāśvaratho lambano dhṛtiḥ / ṣaṣṭhaḥ prabhākāraścāpi saptamaḥ kapilaḥ smṛtaḥ

కుశద్వీపంలో జ్యోతిష్మత్‌కు ఏడు మహాతేజస్సు, మహాబలమున్న కుమారులు ఉన్నారు—ఉద్భేద, వేణుమాంశ, అశ్వరథ, లంబన, ధృతి; ఆరవది ప్రభాకార, ఏడవది కపిల అని స్మరించబడింది.

ज्योतिष्मतःof Jyotiṣmān
ज्योतिष्मतः:
षष्ठी-सम्बन्ध (Sambandha/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootज्योतिष्मत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
कुश-द्वीपेin Kuśa-dvīpa
कुश-द्वीपे:
अधिकरण (Adhikaraṇa/अधिकरण)
TypeNoun
Rootकुश (प्रातिपदिक) + द्वीप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (कुशस्य द्वीपः)
सप्तseven
सप्त:
विशेषण (Viśeṣaṇa/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसप्त (संख्या-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् संख्या; (यहाँ) प्रथमा, बहुवचनार्थे; विशेषण
एवindeed
एव:
अवधारण (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण
आसन्were
आसन्:
क्रिया (Kriyā/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
महौजसःof great vigor
महौजसः:
विशेषण (Viśeṣaṇa/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक) + ओजस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषण; समासः—बहुव्रीहिः (महद् ओजः येषाम्)
उद्भेदःUdbheda
उद्भेदः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootउद्भेद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (नाम)
वेणुमान्Veṇumān
वेणुमान्:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootवेणुमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (नाम)
and
:
समुच्चय (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
एवindeed
एव:
अवधारण (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण
अश्व-रथःAśva-ratha
अश्व-रथः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootअश्व (प्रातिपदिक) + रथ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (नाम); समासः—इतरेतर-द्वन्द्वः (अश्वः च रथः)
लम्बनःLambana
लम्बनः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootलम्बन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (नाम)
धृतिःDhṛti
धृतिः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootधृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (नाम)
षष्ठःthe sixth
षष्ठः:
विशेषण (Viśeṣaṇa/विशेषण)
TypeAdjective
Rootषष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (ordinal)
प्रभाकारःPrabhākāra
प्रभाकारः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootप्रभा (प्रातिपदिक) + आकार (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (नाम); समासः—तत्पुरुषः (प्रभायाः आकारः)
and
:
समुच्चय (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
अपिalso
अपि:
समुच्चय/अपि-अर्थ (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात
सप्तमःthe seventh
सप्तमः:
विशेषण (Viśeṣaṇa/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसप्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (ordinal)
कपिलःKapila
कपिलः:
कर्ता (Karta/कर्ता)
TypeNoun
Rootकपिल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (नाम)
स्मृतःis remembered/counted
स्मृतः:
विधेय/कर्मणि-भाव (Predicate/कर्मणि)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु)
Formकृदन्त—क्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Suta (narrator) recounting Purana-geography and dynastic lists, in the Kurma Purana narrative frame

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

J
Jyotiṣmat
K
Kuśadvīpa
U
Udbheda
V
Veṇumāṃś
A
Aśvaratha
L
Lambana
D
Dhṛti
P
Prabhākāra
K
Kapila

FAQs

This verse is primarily cosmographic and genealogical; it does not directly define Ātman. Indirectly, it supports the Purāṇic vision of an ordered cosmos (loka-saṃsthā) that later chapters relate back to the one Supreme Lord as the ground of all worlds and lineages.

No explicit Yoga practice is taught in this shloka. It belongs to the Purva-bhāga’s geographic-genealogical mapping; the Kurma Purana’s explicit soteriological material (including Pāśupata-oriented discipline and the Ishvara Gita teachings) is treated elsewhere, especially in the Upari-bhāga.

It does not directly address Śiva–Viṣṇu unity. Its contribution is contextual: by situating beings and realms within a single sacred cosmology, the Purāṇa later frames sectarian forms (Śiva and Viṣṇu) as operating within one integrated divine order.