Amṛta-Manthana and Lalitā’s Mohinī Intervention
Amṛtamanthana-Prasaṅga
उमापि तं समोवेक्ष्य धावन्तं चात्मनः प्रियम् / स्वात्मानं स्वात्मर्सोन्दर्यं निन्दन्ती चातिविस्मिता / तस्थाववाङ्मुखी तूष्णीं लज्जासूयासमन्विता
umāpi taṃ samovekṣya dhāvantaṃ cātmanaḥ priyam / svātmānaṃ svātmarsondaryaṃ nindantī cātivismitā / tasthāvavāṅmukhī tūṣṇīṃ lajjāsūyāsamanvitā
ఉమ కూడా తన ప్రియుడు పరుగెత్తుచున్నదాన్ని చూసి, అత్యంత ఆశ్చర్యంతో తనను తన సౌందర్యాన్ని నిందించసాగెను. లజ్జా, అసూయలతో కూడి, ముఖం వంచి మౌనంగా నిలిచెను।