Agastyopadeśa: Viṣṇupada-stava-sādhanā and Paraśurāma’s Darśana of Hari
तदा यास्यन्नयोध्यां ते हरिष्ये तेज उन्मदम् / वसिष्ठ उवाच कृष्ण एवं समदिश्य जामदग्न्यं तपोनिधिम् / पश्यतोंऽतर्दधे तत्र रामस्य मुमहात्मनः
tadā yāsyannayodhyāṃ te hariṣye teja unmadam / vasiṣṭha uvāca kṛṣṇa evaṃ samadiśya jāmadagnyaṃ taponidhim / paśyatoṃ'tardadhe tatra rāmasya mumahātmanaḥ
అప్పుడు నీవు అయోధ్యకు వెళ్తుండగా, నీ ఉన్మత్త తేజస్సును నేను హరించెదను. వసిష్ఠుడు పలికెను—హే కృష్ణా! ఈ విధంగా తపోనిధి జామదగ్న్యునికి ఆజ్ఞాపించి, మహాత్మ రాముడు చూస్తుండగానే అతడు అక్కడే అంతర్ధానమయ్యెను।