Previous Verse
Next Verse

Shloka 5

The Solar Eclipse at Samanta-pañcaka and the Great Reunion of Yādavas, Pāṇḍavas, and Vraja

नि:क्षत्रियां महीं कुर्वन् राम: शस्‍त्रभृतां वर: । नृपाणां रुधिरौघेण यत्र चक्रे महाह्रदान् ॥ ३ ॥ ईजे च भगवान् रामो यत्रास्पृष्टोऽपि कर्मणा । लोकं सङ्ग्राहयन्नीशो यथान्योऽघापनुत्तये ॥ ४ ॥ महत्यां तीर्थयात्रायां तत्रागन् भारती: प्रजा: । वृष्णयश्च तथाक्रूरवसुदेवाहुकादय: ॥ ५ ॥ ययुर्भारत तत् क्षेत्रं स्वमघं क्षपयिष्णव: । गदप्रद्युम्नसाम्बाद्या: सुचन्द्रशुकसारणै: । आस्तेऽनिरुद्धो रक्षायां कृतवर्मा च यूथप: ॥ ६ ॥

niḥkṣatriyāṁ mahīṁ kurvan rāmaḥ śastra-bhṛtāṁ varaḥ nṛpāṇāṁ rudhiraugheṇa yatra cakre mahā-hradān

ఆ గొప్ప తీర్థయాత్ర సందర్భంగా, భారతదేశ ప్రజలు మరియు అక్రూరుడు, వసుదేవుడు, ఆహుకుడు మొదలైన వృష్ణి వంశస్థులు అక్కడికి వచ్చారు.

महत्याम्in the great
महत्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
तीर्थ-यात्रायाम्in the pilgrimage
तीर्थ-यात्रायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक) + यात्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (तीर्थस्य यात्रा)
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (there)
अगन्went/came
अगन्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद; वैदिक/छान्दस रूप ‘अगन्’ = ‘अगच्छन्’
भारतीःBhārata (Indian)
भारतीः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभारती (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (भारतेषु भवाः = Indian)
प्रजाःpeople
प्रजाः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootप्रजा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
वृष्णयःthe Vṛṣṇis
वृष्णयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवृष्णि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (and)
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (likewise/also)
अक्रूर-वासुदेव-अहुक-आदयःAkrūra, Vasudeva, Ahuka and others
अक्रूर-वासुदेव-अहुक-आदयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअक्रूर (प्रातिपदिक) + वासुदेव (प्रातिपदिक) + अहुक (प्रातिपदिक) + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समाहार/इतरेतर-द्वन्द्व (नामसमूह) + ‘आदि’ (etc.)

According to Śrīla Viśvanātha Cakravartī, Śrī Kṛṣṇa’s grandson Aniruddha remained in Dvārakā to protect the city because He is originally Lord Viṣṇu’s manifestation as the guardian of the spiritual planet Śvetadvīpa.

V
Vṛṣṇis
A
Akrūra
V
Vasudeva
Ā
Āhuka

FAQs

This verse shows that a major pilgrimage draws devotees and righteous people from across Bhārata-varṣa, creating a sacred gathering where remembrance of the Lord and association with His devotees naturally increase.

They came to take part in the great pilgrimage occasion at Kurukṣetra, where many people assembled, and where Kṛṣṇa’s family and associates were present together in a holy setting.

Seek spiritually uplifting gatherings—temple festivals, yatras, and satsanga—because holy association and sacred environments make devotion steadier and more natural.