Previous Verse
Next Verse

Shloka 31

Trivakrā’s Transformation and the Breaking of Kaṁsa’s Bow

Mathurā-līlā Prelude

अदर्शनं स्वशिरस: प्रतिरूपे च सत्यपि । असत्यपि द्वितीये च द्वैरूप्यं ज्योतिषां तथा ॥ २८ ॥ छिद्रप्रतीतिश्छायायां प्राणघोषानुपश्रुति: । स्वर्णप्रतीतिर्वृक्षेषु स्वपदानामदर्शनम् ॥ २९ ॥ स्वप्ने प्रेतपरिष्वङ्ग: खरयानं विषादनम् । यायान्नलदमाल्येकस्तैलाभ्यक्तो दिगम्बर: ॥ ३० ॥ अन्यानि चेत्थं भूतानि स्वप्नजागरितानि च । पश्यन् मरणसन्त्रस्तो निद्रां लेभे न चिन्तया ॥ ३१ ॥

adarśanaṁ sva-śirasaḥ pratirūpe ca saty api asaty api dvitīye ca dvai-rūpyaṁ jyotiṣāṁ tathā

ఇలా స్వప్నంలోనూ మేల్కొన్నప్పుడూ అనేక దుర్నిమిత్తాలను చూస్తూ కంసుడు మరణభయంతో వణికిపోయాడు. ఆందోళనతో కలవరపడి అతడు నిద్ర పొందలేకపోయాడు.

अन्यानिother
अन्यानि:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), बहुवचन; विशेषणम् (qualifies भूतानि)
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
इत्थम्thus
इत्थम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootइत्थम् (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb: thus/in this manner)
भूतानिoccurrences/things
भूतानि:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootभूत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
स्वप्नजागरितानिin dream and waking
स्वप्नजागरितानि:
कर्म-विशेषण (Object qualifier)
TypeAdjective
Rootस्वप्न + जागरित (प्रातिपदिक; √जागृ धातोः क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; द्वन्द्व-समासः (स्वप्ने च जागरिते च)
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
पश्यन्seeing
पश्यन्:
कर्ता-विशेषण/क्रियाविशेषण (Concomitant action)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त (present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; परस्मैपद-प्रयोग (seeing)
मरणसन्त्रस्तःterrified of death
मरणसन्त्रस्तः:
कर्ता-विशेषण (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootमरण + सन्त्रस्त (प्रातिपदिक; √त्रस् धातोः क्त, सम्-उपसर्ग)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (मरणेन सन्त्रस्तः = terrified by death)
निद्राम्sleep
निद्राम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootनिद्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
लेभेobtained
लेभे:
क्रिया (Main verb)
TypeVerb
Rootलभ् (धातु)
Formलिट् (Perfect), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
not
:
निषेध (Negator)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation particle)
चिन्तयाby/through worry
चिन्तया:
करण (Karaṇa/Instrument; ‘due to/with’)
TypeNoun
Rootचिन्ता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन

FAQs

This passage describes bewildering omens seen in both waking life and dreams—illusory perceptions, ghostly dreams, and anxiety—showing how the mind can be shaken by forebodings and fear of death.

He narrates them to show how a person, overwhelmed by inauspicious portents and inner fear, becomes mentally disturbed and sleepless—setting a psychological and karmic backdrop within the Mathurā narrative.

When anxiety produces distorted perceptions and fearful dreams, recognize the mind’s tendency to magnify fear; steady yourself with sādhana, remembrance of the Lord, and grounded discernment rather than spiraling into panic.