Varaha Purana - Adhyaya 18
Varaha PuranaAdhyaya 1827 Shlokas

Adhyaya 18: The Origin of Fire and the Liturgical Names of Agni

Agnisamutpattiḥ nāmāni ca (Havyavāhanasya nāmāni)

Cosmogony and Ritual-Etiology

இந்த அதிகாரத்தில் உடலும் பிரபஞ்சமும் தொடர்புடைய பல தெய்வங்கள்—அக்னி, அஷ்வினர்கள், கணபதி, நாகர்கள் முதலியோர்—எவ்வாறு தோன்றினர், அவர்களின் உருவநிலைகள், யாகத்தில் வழங்கப்படும் பெயர்கள், மேலும் எந்த நிலையிலான வழிபாடு நலனைத் தரும் என்பதைக் குறித்து கேள்விகள் எழுகின்றன. பதிலாக நாராயணனின் சுயமாற்றத்தால் மகாபூதங்கள் வரிசையாக—அக்னி, வாயு, ஆகாசம், நீர், பூமி—உருவாகி, பின்னர் பிரம்மாண்டம் அமைந்தது எனக் கூறப்படுகிறது. குறிப்பாக பிரம்மாவின் தீவிரக் கோபத்திலிருந்து அக்னி வெளிப்பட்டு, பின்னர் வேத யாகச் செயல்களில் கட்டுப்படுத்தப்பட்டு நிறுவப்பட்ட நிகழ்வு விளக்கப்படுகிறது. பிரம்மா அக்னிக்கு கார்ஹபத்ய, தக்ஷிணாக்னி, வைஷ்வானர போன்ற பெயர்களும் பணிகளும் அளித்து, யாகாக்னியை ஒழுங்கைத் தாங்கும் நாகரிகத் தொழில்நுட்பமாகவும் மனிதரை சத்கதிக்குத் திசை காட்டும் வழியாகவும் நிறுவுகிறார்.

Speakers

VarāhaPṛthivī

Key Concepts

pañcamahābhūta-utpatti (emergence of the five great elements)brahmāṇḍa (cosmic egg) formationAgni as havyavāhana (carrier of offerings)Vedic fire typology (Gārhapatya, Dakṣiṇāgni, Vaiśvānara)nāmavyutpatti (etymological naming as ritual authorization)yajña as social-ecological ordering mechanism
Sanskrit recitationVaraha Purana Adhyaya 18

Shlokas in Adhyaya 18

Verse 1

प्रजापाल उवाच । कथमग्नेः समुत्पत्तिरश्विनोर्वा महामुने । गौर्याः गणपतेर्वापि नागानां वा गुहस्य च ॥ १८.१ ॥

பிரஜாபாலன் கூறினான்—மகாமுனியே, அக்னி எவ்வாறு தோன்றினான்? அஸ்வினர்கள் எவ்வாறு? மேலும் கௌரியிலிருந்து கணபதி, நாகர்கள், மற்றும் குகன் (கார்த்திகேயன்) எவ்வாறு தோன்றினர்?

Verse 2

आदित्यचन्द्रमातॄणां दुर्गायाः वा दिशां तथा । धनदस्य च विष्णोर्वा धर्मस्य परमेष्ठिनः ॥ १८.२ ॥

ஆதித்யன், சந்திரன், மாத்ருக்கள், துர்கை; அதுபோல திசைகள்; மேலும் தனதன் (குபேரன்) அல்லது விஷ்ணு, தர்மன், பரமேஷ்டி (பிரம்மா) ஆகியோரின்—(இத்தெய்வங்களைக் குறித்து)।

Verse 3

शम्भोर्वापि पितॄणां च तथा चन्द्रमसो मुने । शरीरदेवता ह्येताः कथं मूर्त्तित्वमागताः ॥ १८.३ ॥

முனிவரே! சம்புவும், பித்ருக்களும், சந்திரனும்—இவர்கள் உடலுடன் தொடர்புடைய தெய்வங்களே; அப்படியிருக்க, எவ்வாறு இவர்கள் மூர்த்திமான வடிவம் பெற்றனர்?

Verse 4

किं च तासां मुने भोज्यं का वा संज्ञा तिथिश्च का । यस्याम् यष्टास्त्वमी पुंसां फलं यच्छन्त्यनामयम् । एतन्मे सरहस्यं तु मुने त्वं वक्तुमर्हसि ॥ १८.४ ॥

மேலும், முனிவரே! அவற்றிற்குரிய உணவுப் படையல் என்ன? அவற்றின் பெயர்/சஞ்ச்ஞை என்ன, திதி எது? எந்தத் திதியில் மக்கள் இவற்றை யஜித்தால், அவை துன்பமற்ற பலனை அளிக்கின்றன? இதனை ரகசியத்துடன் எனக்கு விளக்க வேண்டும்।

Verse 5

महातपा उवाच । योगसाध्यः स्वरूपेण आत्मा नारायणात्मकः । सर्वज्ञः क्रीडतस्तस्य भोगेच्छा चात्मनात्मनि । क्षोभितेऽभून्महाभूते एतच्छब्दं तदद्भुतम् ॥ १८.५ ॥

மஹாதபா கூறினார்—யோகத்தால் அறியப்படும் ஆத்மா, தன் இயல்பில் நாராயணமயமானது. அனைத்தையும் அறிந்தவனாக இருந்தும், விளையாட்டில் ஈடுபடும்போது ஆத்மாவிலேயே ஆத்மாவை நோக்கி அனுபவ-ஆசை எழுகிறது. மகாபூதம் கலங்கியபோது, அதிசயமான ‘ஏதச்’ என்ற ஒலி தோன்றியது।

Verse 6

तमप्यप्रीतिमत्तोयं विकारं समरोचयत् । विकुर्वतस्तस्य तदा महानग्निः समुत्थितः । कोटिज्वालापरीवारः शब्दवान् दहनात्मकः ॥ १८.६ ॥

அந்த நீரும் மனம் ஒவ்வாமையுடன் மாற்றத்தை ஏற்றது. அவர் மாற்றத்தை நிகழ்த்தியபோது ஒரு மாபெரும் அக்கினி எழுந்தது—கோடிக்கணக்கான ஜ்வாலைகளால் சூழப்பட்டு, ஒலியுடன், எரிப்புத் தன்மையுடையதாக।

Verse 7

असावप्यतितेजस्वी विकारं समरोचयत् । विकुर्वतो बभौ वह्नेर्वायुः परमदारुणः । तस्मादपि विकारस्थादाकाशं समपद्यत ॥ १८.७ ॥

அந்த மிகுந்த தேஜஸ்ஸுடைய தத்துவமும் மாற்றத்தை வெளிப்படுத்தியது. அக்னி மாற்றமடைந்தபோது மிகக் கொடிய வாயு எழுந்தது; அந்த மாற்றநிலையிலிருந்தே ஆகாசம் தோன்றியது.

Verse 8

तच्छब्दलक्षणं व्योम स च वायुः प्रतापवान् । तच्च तेजोऽम्भसा युक्तं श्लिष्टमन्योन्यतस्तदा ॥ १८.८ ॥

அப்போது ஒலி-லட்சணமுடைய வ்யோமம் (ஆகாசம்) தோன்றியது; வல்லமைமிக்க வாயுவும் தோன்றினான். அந்நேரம் நீருடன் சேர்ந்த தேஜஸ் (அக்னி) அதனுடன் பரஸ்பரம் இணைந்தது.

Verse 9

तेजसा शोषितं तोयं वायुना उग्रगामिना । बाधितेन तथा व्योम्ना मार्गे दत्ते तु तत्क्षणात् ॥ १८.९ ॥

தேஜஸால் உலர்த்தப்பட்ட நீர், கொடிய வேகமுடைய வாயுவால் தள்ளப்பட்டு, மேலும் வ்யோமம் (ஆகாசம்) அழுத்தியதால், அதே கணத்தில் தன் பாதையில் செலுத்தப்பட்டது.

Verse 10

पिण्डीभूतं तथा सर्वं काठिन्यं समपद्यत । सेयं पृथ्वी महाभाग तेषां वृद्धतरा अभवत् ॥ १८.१० ॥

இவ்வாறு அனைத்தும் திரளாகி கடினத்தன்மையை அடைந்தது. ஓ மகாபாகனே! இந்தப் பூமியே அவற்றைவிட அதிகமாக விரிந்தது (விருத்ததரமானது).

Verse 11

चतुर्णां योगकाठिन्यादेकैकगुणवृद्धितः । पृथ्वी पञ्चगुणा ज्ञेया तेऽप्येतस्यां व्यवस्थिताः ॥ १८.११ ॥

நான்கு (தத்துவங்கள்) சேர்க்கையால் உண்டான திண்மத்தாலும், ஒவ்வொன்றிலும் ஒவ்வொரு குணம் அதிகரிப்பதாலும், பூமி ஐந்து குணங்களுடையது என அறிய வேண்டும்; அவை அனைத்தும் இதிலேயே நிலைபெற்றுள்ளன.

Verse 12

स च काठिन्यकं कुर्वन् ब्रह्माण्डं समपद्यत । तस्मिन् नारायणो देवश्चतुर्मूर्तिश्चतुर्भुजः ॥ १८.१२ ॥

அவன் கடினத்தன்மை (அடர்த்தி) உண்டாக்கிக் கொண்டே பிரம்மாண்டம் எனும் பேரண்டமாக ஆனான். அதன் உள்ளே தேவநாராயணன் நான்கு வடிவங்களும் நான்கு கரங்களும் உடையவனாய் விளங்கினான்.

Verse 13

प्राजापत्येन रूपेण सिसृक्षुर्विविधाः प्रजाः । चिन्तयन् नाधिगच्छेत सृष्टिं लोकपितामहः ॥ १८.१३ ॥

பிரஜாபதி வடிவம் கொண்டு பலவகை உயிர்களைப் படைக்க விரும்பிய லோகபிதாமகன் (பிரம்மா), சிந்தித்தும் படைப்பின் வழியை அறிய இயலவில்லை.

Verse 14

ततोऽस्य सुमहान् कोपो जज्ञे परमदारुणः । तस्मात् कोपात् सहस्रार्चिरुत्तस्थौ दहनात्मकः ॥ १८.१४ ॥

அப்போது அவனுள் மிகப் பெரியதும் மிகக் கொடியதுமான கோபம் எழுந்தது. அந்தக் கோபத்திலிருந்து ஆயிரம் ஜ்வாலைகள் உடைய, எரிக்கும் இயல்புடைய அக்கினி போன்ற சக்தி எழுந்தது.

Verse 15

स तं दिधक्षुर्ब्रह्माणं ब्रह्मणोक्तस्तदा नृप । हव्यं कव्यं वहस्वेति ततोऽसौ हव्यवाहनः ॥ १८.१५ ॥

அரசே! அவன் பிரம்மாவை எரிக்க விரும்பினான்; அப்போது பிரம்மா அவனிடம், “தேவர்களுக்கான ஹவ்யத்தையும் பித்ருக்களுக்கான கவ்யத்தையும் எடுத்துச் செல்” என்றார். அதனால் அவன் ‘ஹவ்யவாஹனன்’ என அழைக்கப்பட்டான்.

Verse 16

ब्रह्माणं क्षुधितः प्रायात् किं करोमि प्रसादि माम् । स ब्रह्मा प्रत्युवाचाथ त्रिधा तृप्तिमवाप्स्यसि ॥ १८.१६ ॥

அவன் பசியால் வாடி பிரம்மாவிடம் சென்று, “நான் என்ன செய்வேன்? என்மேல் அருள் புரிவாயாக” என்றான். அப்போது பிரம்மா, “நீ மூன்று வழிகளில் திருப்தி அடைவாய்” என்று பதிலளித்தார்.

Verse 17

दत्तासु दक्षिणास्वादौ तृप्तिर्भूत्वा यतोऽमरान् । नयसे दक्षिणाभागं दक्षिणाग्निस्ततोऽभवत् ॥ १८.१७ ॥

முதலில் தக்ஷிணை அளிக்கப்பட்டபோது அமர தேவர்கள் திருப்தியடைந்தனர். நீ ‘தக்ஷிணா-பாகம்’ எனும் தென் பங்கினை நடத்துவதால், அதிலிருந்து ‘தக்ஷிணாக்னி’ தோன்றியது.

Verse 18

आ समन्ताद्धुतं किञ्चिद् यत् त्रिलोके विभावसो । तद् वहस्व सुरार्थाय ततस्त्वं हव्यवाहनः ॥ १८.१८ ॥

ஏ விபாவசு (அக்னியே), மூன்று உலகங்களிலும் எல்லாத் திசைகளிலிருந்து அர்ப்பணிக்கப்பட்ட எவ்வித ஆஹுதியையும் தேவர்களின் நலனுக்காக எடுத்துச் செல்; அதனால் நீ ‘ஹவ்யவாஹனன்’.

Verse 19

गृहं शरीरमित्युक्तं तत्पतिस्त्वं यतोऽधुना । अतो वै गार्हपत्यस्त्वं भव सर्वगतो विभो ॥ १८.१९ ॥

‘உடலே வீடு’ என்று கூறப்படுகிறது; இப்போது நீ அதன் அதிபதி. ஆகவே, எங்கும் நிறைந்த வல்லவனே, நீ கார்‍ഹபத்ய அக்னியாக ஆகுக.

Verse 20

विश्वान् नरान् हुतो येन नयसे सद्गतिं प्रभो । अतो वैश्वानरो नाम तव वाक्यं भविष्यति ॥ १८.२० ॥

ஓ प्रभுவே, உன்னில் ஆஹுதி செலுத்தப்படுவதால் நீ எல்லா மனிதர்களையும் நல்ல கதிக்குக் கொண்டு செல்கிறாய்; ஆகவே ‘வைஶ்வானர’ என்ற பெயர் உனக்கு நிலைபெறும்.

Verse 21

द्रविणं बलमित्युक्तं धनं च द्रविणं यतः । ददाति तद् भवानेव द्रविणोदास्ततोऽभवत् ॥ १८.२१ ॥

‘திரவிணம்’ என்பது ‘வலிமை’ என்று கூறப்படுகிறது; அதனால் செல்வமும் ‘திரவிணம்’ என அழைக்கப்படுகிறது. ஆனால் அதை அளிப்பவன் நீயே; ஆகவே அவர் ‘திரவிணோதாஸன்’ (செல்வத்தில் பற்றற்றவன்) ஆனார்.

Verse 22

तनुं पास्यतनुं पासि येन त्वं सर्वदा विभो । ततस्तनूनपान्नाम तव वत्स भविष्यति ॥ १८.२२ ॥

ஏ விபோ, நீர் உடலையும் உடலுடைமை நிலையையும் எப்போதும் காக்கிறீர்; நீர் எங்கும் நிறைந்த ஆண்டவன். ஆகவே உமது புதல்வன் ‘தனூனபாத்’ எனப் பெயர்பெறுவான்.

Verse 23

भवान् जातानि वै वेद अजातानि च येन वै । अतस्ते नाम भवतु जातवेदा इति प्रभो ॥ १८.२३ ॥

ஏ பிரபோ, பிறந்ததையும் பிறவாததையும் நீர் உண்மையாக அறிகிறீர். ஆகவே உமது நாமம் ‘ஜாதவேதா’ ஆகுக.

Verse 24

नाराः सामान्यतः पुंसो विशेषेण द्विजातयः । ते शंसन्ति यतस्त्वां तु नाराशंसस्ततो भव ॥ १८.२४ ॥

பொதுமக்களும், குறிப்பாக இருபிறப்பாளரும், உம்மைத் துதிக்கின்றனர்; ஆகவே அவர்களின் புகழ்ச்சியால் நீர் ‘நாராசம்ஸ’ என அறியப்படுவீர்.

Verse 25

अगस् तिरोभवेन्नित्यं निःशब्दो निश्चयात्मकः । अगस्त्वं सर्वगत्वाच्च तेनाग्निस्त्वं भविष्यसि ॥ १८.२५ ॥

‘அகஸ்’ என்பது எப்போதும் மறைந்து (மூடப்பட்டு) இருப்பது, ஒலியற்றது, உறுதியான இயல்புடையது எனக் கூறப்படுகிறது. நீர் எங்கும் நிறைந்திருப்பதால் ‘அகஸ்த்’ நிலையுடையவர்; ஆகவே நீர் ‘அக்னி’ எனப்படுவீர்.

Verse 26

ध्मा प्रपूरणशब्दो य इध्मा नाम प्रकीर्त्यते । पूरितस्यागतिर्येन तेनैध्मस्त्वं भविष्यसि ॥ १८.२६ ॥

‘த்மா’ என்பது ‘நிரப்புதல்’ என்பதைக் குறிக்கும் சொல்; அது ‘இத்மா’ என்ற பெயரால் கூறப்படுகிறது. நிரம்பியதின் வருகை/அடைவு உம்மால் நிகழ்வதால், நீர் ‘இத்ம’ என அழைக்கப்படுவீர்.

Verse 27

याज्यान्येतानि नामानि तव पुत्र महामखे । यजन्तस्त्वां नराः कामैस्तर्पयिष्यन्त्यसंशयम् ॥ १८.२७ ॥

ஓ மகனே, மகாயாகம் செய்பவனே! இவை உன் நாமங்கள் யாகத்தில் அழைக்கத் தகுந்தவை. உன்னை வழிபடும் மனிதர்கள் தங்கள் விரும்பிய பயன்களால் நிச்சயமாக உன்னைத் திருப்திப்படுத்துவர்.

Inside Adhyaya 18

How it unfolds

  1. Where it opens

    A formal, catechistic inquiry asks for the origins, embodied forms, and ritual designations of multiple deities tied to body and cosmos—especially Agni—and asks under what conditions worship yields well-being and right outcome (sadgati).

  2. Central event

    A cosmogonic exposition: Nārāyaṇa’s self-modification unfolds the pañcamahābhūtas (fire, wind, space, water, earth) and culminates in the brahmāṇḍa, establishing a universe whose stability depends on ordered functions and mediations.

  3. Climax resolution

    An etiological episode explains Agni’s birth from Brahmā’s intense anger and Agni’s subsequent ‘domestication’ into Vedic ritual life. Brahmā assigns Agni specific sacrificial roles and liturgical names (e.g., Gārhapatya, Dakṣiṇāgni, Vaiśvānara), defining Agni as havyavāhana/kavyavāhana and making yajña a civilizational technology that sustains cosmic and social order.

Geographical context

No explicit historical toponyms or river systems are named in this adhyāya; the setting is primarily cosmological (triloka; brahmāṇḍa) and ritual (household/fire-altar context implied by Gārhapatya and Dakṣiṇāgni).

Ritual instructions

  • Primary RitualMaintenance and deployment of Vedic sacrificial fires through named functions (Gārhapatya, Dakṣiṇāgni, Vaiśvānara) for offering havya/kavya.
  • BenefitWell-being and ordered life through yajña; sustained reciprocity with devas and pitṛs via Agni; guidance toward sadgati by aligning cosmic origins with disciplined ritual practice.

The narrative frame

  • Mahātapā (respondent/teacher figure in the supplied summary)Prajāpāla (questioner in the supplied summary) · Didactic and classificatory (prasna–uttara), moving from metaphysical origins to ritual taxonomy and practical authorization through names.

The emotional journey

  • Dominant RasaŚānta (contemplative order) with a brief surge of Raudra (Brahmā’s anger) transmuted into Dhārmic regulation.
  • Emotional ProgressionInquiry and intellectual wonder → expansive cosmic unfolding → tension/heat of anger birthing Agni → pacification through naming, role-assignment, and ritual domestication → settled confidence in yajña as stabilizing order.

Planning a pilgrimage

  • Visit FeasibilityNot tirtha-centered; best approached as a ‘ritual-knowledge’ chapter. For lived practice, one may visit major Agni-associated Vedic-ritual centers or temples with prominent homa traditions, but no specific site is mandated by this adhyāya.

Frequently Asked Questions

The text frames cosmic formation and ritual practice as mutually reinforcing: the emergence of the elements culminates in an ordered world, and Agni—regulated through named functions—becomes the medium by which humans sustain reciprocity with the cosmic order (through havya/kavya conveyance) and seek “sadgati.”

No explicit tithi, lunar phase, seasonal timing, or calendrical marker is specified in the provided passage. The chapter instead emphasizes functional classifications of fire (e.g., Dakṣiṇāgni, Gārhapatya) and the act of offering (havya/kavya) without dating rites to particular calendrical units.

Environmental balance is implied through the cosmogonic sequence: earth (pṛthivī) arises through the consolidation and hardening of the elements, and the narrative positions yajña—mediated by Agni—as a stabilizing institution that organizes human consumption, offering, and redistribution. This can be read as an early model linking terrestrial formation, resource transformation (heat/fire), and regulated exchange.

The principal figures are Prajāpāla (questioner), Mahātapā (respondent), Nārāyaṇa, and Brahmā. The chapter also references deities and classes invoked in ritual discourse (e.g., Āditya, Candramas, Pitṛs, Aśvins, Durgā, Viṣṇu, Dharma), but it does not provide dynastic genealogies or identifiable historical royal lineages in the supplied text.

Ask anything about Adhyaya 18 of the Varaha Purana

Answers come straight from the texts, with the shlokas they draw on. Ask in your own words.

Not sure where to start?

A free sign-in with Google or Apple keeps your chat saved across web and the app.

Read Varaha Purana in the Vedapath app

Scan the QR code to open this directly in the app, with word-by-word meanings, Sanskrit recitation where available, and more.

Continue reading in the Vedapath app

Open in App