Previous Verse

Verse 9

Vajrasuchika

तर्हि को वा ब्राह्मणो नाम । यः कश्चिदात्मानमद्वितीयं जातिगुणक्रियाहीनं षडूर्मिषड्भावेत्यादिसर्वदोषरहितं सत्यज्ञानानन्दानन्तस्वरूपं स्वयं निर्विकल्पमशेषकल्पाधारमशेषभूतान्तर्यामित्वेन वर्तमानमन्तर्यहिश्चाकाशवदनुस्यूतमखण्डानन्दस्वभावमप्रमेयं अनुभवैकवेद्यमपरोक्षतया भासमानं करतळामलकवत्साक्षादपरोक्षीकृत्य कृतार्थतया कामरागादिदोषरहितः शमदमादिसम्पन्नो भावमात्सर्यतृष्णाशामोहादिरहितो दम्भाहङ्कारादिभिरसंस्पृष्टचेता वर्तते—एवमुक्तलक्षणो यः स एव ब्राह्मण इति श्रुतिस्मृतिहासपुराणाभ्यामभिप्रायः । अन्यथा हि ब्राह्मणत्वसिद्धिर्नास्त्येव । सच्चिदानन्दमात्मानमद्वितीयं ब्रह्म भावयेदित्युपनिषत् ॥९॥

तर्हि । कः । वा । ब्राह्मणः । नाम । यः । कश्चित् । आत्मानम् । अद्वितीयम् । जाति-गुण-क्रिया-हीनम् । षट्-ऊर्मि-षट्-भाव-इति-आदि । सर्व-दोष-रहितम् । सत्य-ज्ञान-आनन्द-अनन्त-स्वरूपम् । स्वयम् । निर्विकल्पम् । अशेष-कल्प-आधारम् । अशेष-भूत-अन्तर्यामित्वेन । वर्तमानम् । अन्तर्यहि(ः) । च । आकाश-वत् । अनुस्यूतम् । अखण्ड-आनन्द-स्वभावम् । अप्रमेयम् । अनुभव-एक-वेद्यम् । अपरोक्षतया । भासमानम् । करतल-आमलक-वत् । साक्षात् । अपरोक्षीकृत्य । कृतार्थतया । काम-राग-आदि-दोष-रहितः । शम-दम-आदि-सम्पन्नः । भाव-मत्सर्य-तृष्णा-आशा-मोह-आदि-रहितः । दम्भ-अहङ्कार-आदि-भिः । असंस्पृष्ट-चेताः । वर्तते । एवम्-उक्त-लक्षणः । यः । सः । एव । ब्राह्मणः । इति । श्रुति-स्मृति-इतिहास-पुराणाभ्याम् । अभिप्रायः । अन्यथा । हि । ब्राह्मणत्व-सिद्धिः । न । अस्ति । एव । सच्चिदानन्दम् । आत्मानम् । अद्वितीयम् । ब्रह्म । भावयेत् । इति । उपनिषत् ॥९॥

tarhi ko vā brāhmaṇo nāma | yaḥ kaścid ātmānam advitīyaṃ jāti-guṇa-kriyā-hīnaṃ ṣaḍ-ūrmi-ṣaḍ-bhāva-ity-ādi sarva-doṣa-rahitaṃ satya-jñāna-ānanda-ananta-svarūpaṃ svayaṃ nirvikalpam aśeṣa-kalpādhāram aśeṣa-bhūtāntaryāmitvena vartamānam antaryahiś cākāśavad anusyūtam akhaṇḍānanda-svabhāvam aprameyam anubhavaika-vedyam aparokṣatayā bhāsamānaṃ karatala-āmalaka-vat sākṣād aparokṣīkṛtya kṛtārthatayā kāma-rāgādi-doṣa-rahitaḥ śama-damādi-sampanno bhāva-mātsarya-tṛṣṇā-āśā-mohādi-rahito dambhāhaṅkārādibhir asaṃspṛṣṭa-cetā vartate—evam-ukta-lakṣaṇo yaḥ sa eva brāhmaṇa iti śruti-smṛti-itihāsa-purāṇābhyām abhiprāyaḥ | anyathā hi brāhmaṇatva-siddhir nāsty eva | sac-cid-ānandam ātmānam advitīyaṃ brahma bhāvayed ity upaniṣat ||9||

அப்படியெனில் பிராமணன் என்று யாரைச் சொல்வது? யார் ஒருவர் ஆத்மாவை—அத்விதீயம், ஜாதி-குண-கிரியைகளற்றது, ஷடூர்மி மற்றும் ஷட்பாவம் முதலிய எல்லா குறைகளும் அற்றது, சத்ய-ஞான-ஆனந்த-அனந்த ஸ்வரூபம், தானே நிர்விகல்பம், எல்லா கல்பனைகளுக்கும் ஆதாரம், எல்லா உயிர்களுக்கும் அந்தர்யாமியாக இருப்பது, ஆகாயம்போல் உள்ளும் புறமும் ஊடுருவி நிற்பது, அகண்ட ஆனந்த ஸ்வபாவம், அளவிட இயலாதது, அனுபவத்தால் மட்டுமே அறியத்தக்கது—இவ்வாறான ஆத்மாவை கைப்பத்திலுள்ள ஆமலக பழம்போல் சாக்ஷாத் அபரோக்ஷமாக உணர்ந்து; க்ருதார்த்தனாய் காம-ராகம் முதலிய குறைகளற்றவனாக, ஷம-தமம் முதலிய சாதனைகளால் நிறைந்தவனாக, பொறாமை-த்ருஷ்ணை-ஆசை-மோகம் முதலியவற்றிலிருந்து விடுபட்டவனாக, தம்பம்-அஹங்காரம் முதலியவற்றால் தொடப்படாத சித்தத்துடன் நிலைத்திருப்பானோ—அவனே பிராமணன்; இதுவே ஸ்ருதி, ஸ்ம்ருதி, இதிஹாசம், புராணம் ஆகியவற்றின் கருத்து. இல்லையெனில் பிராமணத்துவம் எவ்விதமும் நிலைபெறாது. உபநிஷத் கூறுகிறது—சச்சிதானந்த ஸ்வரூபமான அத்விதீய பிரஹ்மரூப ஆத்மாவை தியானிக்க வேண்டும் ॥९॥

Then who indeed is called a brāhmaṇa? Whoever, having directly realized (made immediately evident) the Self—non-dual, devoid of birth-status, qualities, and actions; free from all defects such as the six waves and the six transformations; of the nature of truth, knowledge, bliss, and infinitude; itself free of conceptual distinctions; the support of all imaginations (kalpas); abiding as the inner controller of all beings; pervading within and without like space; of the nature of unbroken bliss; immeasurable; knowable only through direct experience; shining as immediate (aparokṣa) reality, like an āmalaka fruit in the palm—being fulfilled, free from faults such as desire and attachment; endowed with tranquility and self-control; free from envy, craving, hope, delusion, and the like; with a mind untouched by hypocrisy and ego—such a one alone is the brāhmaṇa: this is the purport of śruti, smṛti, itihāsa, and purāṇa. Otherwise, brāhmaṇahood is not established at all. One should contemplate the non-dual Brahman, the Self of the nature of existence-consciousness-bliss—thus (teaches) the Upaniṣad.

Brahman/Ātman as non-dual sat-cit-ānanda; jñāna as the criterion of brāhmaṇatva; aparokṣa-anubhūti (direct realization) and sādhana-catuṣṭaya virtues (śama, dama, etc.)Mahavakya: Strongly aligned in meaning with “ahaṃ brahmāsmi” (Bṛhadāraṇyaka) and “tat tvam asi” (Chāndogya): the realized brāhmaṇa is one who directly knows the non-dual Self/Brahman beyond attributes and action.SamaChandas: Prose