HomeUpanishadsAmritbinduVerse 21
Previous Verse
Next Verse

Verse 21

Amritbindu

ज्ञाननेत्रं समाधाय चोद्धरेद्वह्निवत्परम् ।

निष्कलं निश्चलं शान्तं तद्ब्रह्माहमिति स्मृतम् ॥२१॥

ज्ञान-नेत्रम् । समाधाय । च । उद्धरेत् । वह्नि-वत् । परम् ।

निष्कलम् । निश्चलम् । शान्तम् । तत् । ब्रह्म । अहम् । इति । स्मृतम् ॥

jñāna-netraṃ samādhāya coddhared vahni-vat param |

niṣkalaṃ niścalaṃ śāntaṃ tad brahmāham iti smṛtam ||21||

சமாதியில் ஞானநேத்திரத்தை நிலைநிறுத்தி, அக்கினிபோல் பரமத் தத்துவத்தை எழுப்பி (உணர்ந்து) அடைய வேண்டும். அது பகுதியற்றது, அசையாதது, அமைதியானது—“அதே பிரம்மம் நான்” என்று ஸ்மிருதி கூறுகிறது॥২১॥

Having fixed the eye of knowledge (jñāna-netra) in samādhi, one should lift up (realize) the Supreme, as (one would kindle) fire. That (Supreme) is partless, unmoving, and peaceful—(known as) “That Brahman am I,” so it is remembered (in tradition).

Brahman-Atman identity (nondual realization)Mahavakya: Directly aligns with the purport of the Mahāvākya “ahaṃ brahmāsmi” (Bṛhadāraṇyaka 1.4.10), expressed here as “tad brahma aham.”AtharvaChandas: Anuṣṭubh (śloka-like)