Shloka 4

Adhyaya 13Raivata and Chakshusha

पात्यमानस्य मे तत्र साग्रं वर्षशतं गतम् ।

महातापार्तितप्तस्य तृष्णादाहान्वितस्य च ॥

pātyamānasya me tatra sāgraṃ varṣaśataṃ gatam / mahātāpārtitaptasya tṛṣṇādāhānvitasyaca

நான் அங்கே கீழே தள்ளப்பட்டுக் கொண்டிருந்தபோது, நூறு ஆண்டுகளுக்கும் மேலான காலம் கடந்தது—கடுமையான வெப்பத்தால் கருகியும், எரியும் தாகத்தால் தவித்தும் இருந்தேன்.

पात्यमानस्यof (me) being hurled down
पात्यमानस्य:
सम्बन्ध (Sambandha/सम्बन्ध)
TypeVerb
Rootपत्/पातय् (धातु) + यमान (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (present passive participle/शानच्-समकक्ष), पुंलिङ्ग, षष्ठी (Genitive), एकवचन; ‘मे’ इत्यस्य विशेषणम् (of me being made to fall)
मेof me/my
मे:
सम्बन्ध (Sambandha/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (Genitive), एकवचन; सर्वनाम
तत्रthere
तत्र:
देशाधिकरण (Deśa-adhikaraṇa/देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
साग्रम्a little more (than)
साग्रम्:
विशेषण (Viśeṣaṇa/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस-अग्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः कर्मधारयः (अग्रेण सहितम् = with an excess)
वर्षशतम्a hundred years
वर्षशतम्:
कर्म (Karma/कर्म)
TypeNoun
Rootवर्ष-शत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी/कर्मधारय-समासार्थः (वर्षाणां शतम्)
गतम्passed
गतम्:
क्रिया (Kriyā/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) क्त-प्रत्यय (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (PPP/क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘वर्षशतम्’ इत्यस्य विधेय (has passed)
महातापार्तितप्तस्यof (me) scorched, distressed by great heat
महातापार्तितप्तस्य:
विशेषण (Viśeṣaṇa/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहा-ताप-आर्ति-तप्त (प्रातिपदिक; तप्(धातु) क्त)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; बहुपद-तत्पुरुषः (महता तापेन आर्तः; तेन तप्तः)
तृष्णादाहान्वितस्यof (me) afflicted with thirst and burning
तृष्णादाहान्वितस्य:
विशेषण (Viśeṣaṇa/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतृष्णा-दाह-अन्वित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; द्वन्द्वः (तृष्णा च दाहः च) + अन्वित (endowed with)
and
:
सम्बन्ध (Sambandha/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
Putra

{ "primaryRasa": "bhayanaka", "secondaryRasa": "karuna", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

Temporal measure of karmic sufferingHeat and thirst motifsConsequences across extended time

FAQs

Karmic consequence is not trivialized: the text stresses duration and intensity, urging timely ethical correction and compassionate action (especially avoiding deprivation of essentials like water).

Didactic karma narrative; not a pancalakṣaṇa unit.

Thirst represents unfulfilled craving (tṛṣṇā) as a root of bondage; ‘heat’ mirrors tapas inverted—energy that could purify becomes torment when driven by wrongdoing.