Previous Verse
Next Verse

Shloka 13

Mahādeva’s Boon: Unwavering Bhakti, Tri-functional Cosmos, and the Supratiṣṭhā of Liṅga-Arcā

संमोहं त्यज भो विष्णो पालयैनं पितामहम् पाद्मे भविष्यति सुतः कल्पे तव पितामहः

saṃmohaṃ tyaja bho viṣṇo pālayainaṃ pitāmaham pādme bhaviṣyati sutaḥ kalpe tava pitāmahaḥ

ஹே விஷ்ணுவே! இந்த மயக்கத்தை விட்டுவிடு; இந்த பிதாமஹன் பிரம்மாவை காத்தருள். பத்மகல்பத்தில் அவர் மீண்டும் உன் மகனாவார்; அதே கல்பச் சுழலில் உன் பிதாமஹனாகவும் இருப்பார்।

saṃmोहम्delusion, bewilderment
saṃmोहम्:
tyajaabandon, give up
tyaja:
bhoO (vocative particle)
bho:
viṣṇoO Viṣṇu
viṣṇo:
pālayaprotect, preserve
pālaya:
enamthis one (him)
enam:
pitāmahamthe Grandfather (Brahmā)
pitāmaham:
pādmein the Padma (kalpa)
pādme:
bhaviṣyatiwill become
bhaviṣyati:
sutaḥson
sutaḥ:
kalpein (a) kalpa, aeon
kalpe:
tavayour
tava:
pitāmahaḥgrandsire/grandfather
pitāmahaḥ:

Brahma (addressing Vishnu within Suta’s narration)