Previous Verse
Next Verse

Shloka 47

Prahlāda Rejects Material Boons; Forgives His Father; Tripura and the Power of Remembrance

एतद्य आदिपुरुषस्य मृगेन्द्रलीलां दैत्येन्द्रयूथपवधं प्रयत: पठेत । दैत्यात्मजस्य च सतां प्रवरस्य पुण्यं श्रुत्वानुभावमकुतोभयमेति लोकम् ॥ ४७ ॥

etad ya ādi-puruṣasya mṛgendra-līlāṁ daityendra-yūtha-pa-vadhaṁ prayataḥ paṭheta daityātmajasya ca satāṁ pravarasya puṇyaṁ śrutvānubhāvam akuto-bhayam eti lokam

யார் கவனத்துடன் ஆதிபுருஷனான நரசிம்ஹதேவரின் சிங்க-லீலை, அசுரேந்திரன் ஹிரண்யகசிபு வதம், மேலும் சத்பக்தர்களில் சிறந்த அசுரபுத்திரன் பிரஹ்லாதனின் புண்ணியப் பெருமையைப் படிக்கிறாரோ அல்லது பக்தியுடன் கேட்கிறாரோ, அவர் நிச்சயமாக அச்சமற்ற வைகுண்ட உலகை அடைவார்।

एतत्this (narrative)
एतत्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
यःwho
यः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
आदिपुरुषस्यof the primeval Person
आदिपुरुषस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootआदि + पुरुष (प्रातिपदिक)
Formसमास: आदिः पुरुषः (कर्मधारय/तत्पुरुष-प्राय); पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
मृगेन्द्रलीलाम्the lion-like sport (lion’s play)
मृगेन्द्रलीलाम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootमृगेन्द्र + लीला (प्रातिपदिक)
Formसमास: मृगाणाम् इन्द्रः (मृगेन्द्र) + लीला → मृगेन्द्रलीला (षष्ठी-तत्पुरुष); स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
दैत्येन्द्रयूथपवधम्the slaying of the demon-king’s troop-leader
दैत्येन्द्रयूथपवधम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootदैत्येन्द्र + यूथप + वध (प्रातिपदिक)
Formसमास (बहुपद): दैत्यानाम् इन्द्रः (दैत्येन्द्र) + यूथप (leader of a troop) + वध (slaying) → ‘slaying of the troop-leader of the demon-king’; पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
प्रयतःself-controlled/pure
प्रयतः:
विशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootप्रयत (प्रातिपदिक)
Formविशेषण (कर्ता-विशेषण); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन
पठेत्should read/recite
पठेत्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootपठ् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन
दैत्यात्मजस्यof the demon’s son (Prahlāda)
दैत्यात्मजस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootदैत्य + आत्मज (प्रातिपदिक)
Formसमास: दैत्यस्य आत्मजः (षष्ठी-तत्पुरुष); पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
and
:
समुच्चय (Conjunctive)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
सताम्of the saints/good people
सताम्:
षष्ठी-सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), बहुवचन
प्रवरस्यof the foremost
प्रवरस्य:
विशेषण (Qualifier in genitive chain)
TypeAdjective
Rootप्रवर (प्रातिपदिक)
Formविशेषण; पुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), एकवचन
पुण्यम्merit/holy (account)
पुण्यम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
पूर्वकाल-क्रिया (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootश्रु (धातु) → श्रुत्वा (क्त्वा-प्रत्यय, अव्ययकृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund): having heard
अनुभावम्power/effect (glory)
अनुभावम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootअनुभाव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
अकुतोभयम्fearless (having no fear from anywhere)
अकुतोभयम्:
विशेषण (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootअकुतोभय (प्रातिपदिक)
Formसमास: अकुतः भयम् यस्य सः (बहुव्रीहि); पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन; (qualifies लोकम्)
एतिgoes/attains
एति:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootइ (धातु; √इ)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन
लोकम्world/realm
लोकम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन
Ā
Ādipuruṣa (Supreme Lord)
N
Nṛsiṁhadeva
H
Hiraṇyakaśipu
P
Prahlāda Mahārāja

FAQs

This verse says that hearing and reciting the Lord’s Nṛsiṁha-līlā and the pure glories of Prahlāda leads one to a destination free from fear.

Because the Lord’s protection of His devotee and the destruction of demonic oppression purify the heart; such śravaṇa and pāṭha grant spiritual merit and culminate in fearlessness.

Regularly hear or read the Nṛsiṁha and Prahlāda narrative with attention and sincerity; it strengthens faith in divine protection and steadies the mind toward fearlessness.