Shloka 17

मेघश्याम: कनकपरिधि: कर्णविद्योतविद्यु- न्मूर्ध्नि भ्राजद्विलुलितकच: स्रग्धरो रक्तनेत्र: । जैत्रैर्दोर्भिर्जगदभयदैर्दन्दशूकं गृहीत्वा मथ्नन् मथ्ना प्रतिगिरिरिवाशोभताथो धृताद्रि: ॥ १७ ॥

megha-śyāmaḥ kanaka-paridhiḥ karṇa-vidyota-vidyun mūrdhni bhrājad-vilulita-kacaḥ srag-dharo rakta-netraḥ jaitrair dorbhir jagad-abhaya-dair dandaśūkaṁ gṛhītvā mathnan mathnā pratigirir ivāśobhatātho dhṛtādriḥ

கருமேகம்போல் சியாம நிறத்தில் தோன்றிய ஆண்டவன், பொன்னிறப் பீதாம்பரம் அணிந்திருந்தான்; காதுகளில் மின்னலைப் போல் ஒளிரும் குண்டலங்கள்; தோள்களில் சிதறிய கூந்தல்; மலர்மாலை அணிந்து, கண்கள் செம்மஞ்சள் நிறமாயிருந்தன. உலகிற்கு அச்சமின்மை அளிக்கும் வெற்றிமிகு வலிய கரங்களால் வாசுகியைப் பற்றிக் கொண்டு, மந்தர மலையை மத்துக் கம்பியாக வைத்து கடலைக் கடையத் தொடங்கினார்; அப்போது அவர் இன்றநீல மலைபோல் அழகுறத் திகழ்ந்தார்.

megha-śyāmaḥdark like a cloud
megha-śyāmaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmegha (प्रातिपदिक) + śyāma (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयसमास; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘धृताद्रिः’ इत्यस्य विशेषणम्
kanaka-paridhiḥwith a golden border/band
kanaka-paridhiḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootkanaka (प्रातिपदिक) + paridhi (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्
karṇa-vidyota-vidyunlike lightning flashing at the ears
karṇa-vidyota-vidyun:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootkarṇa (प्रातिपदिक) + vidyota (प्रातिपदिक) + vidyut (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास; स्त्रीलिङ्ग/पुंलिङ्ग-रूपेण विशेषण; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘(विद्युत्) …’ इति उपमा-विशेषणम्
mūrdhnion (his) head
mūrdhni:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootmūrdhan (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
bhrājatshining
bhrājat:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Root√bhrāj (धातु) → bhrājat (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ), विशेषण; समासे पूर्वपद
vilulita-kacaḥwith disheveled hair
vilulita-kacaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvilulita (कृदन्त; √lul/√lulit) + kaca (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्
srak-dharaḥwearing a garland
srak-dharaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsrak/sraj (प्रातिपदिक) + dhara (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्
rakta-netraḥred-eyed
rakta-netraḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootrakta (प्रातिपदिक) + netra (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयसमास; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्
jaitraiḥvictorious
jaitraiḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootjaitra (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन; ‘दोर्भिः’ इत्यस्य विशेषणम्
dorbhiḥwith (his) arms
dorbhiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootdor (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन
jagat-abhaya-daiḥgranting fearlessness to the world
jagat-abhaya-daiḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootjagat (प्रातिपदिक) + abhaya (प्रातिपदिक) + da (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास; पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘दोर्भिः’ इत्यस्य विशेषणम्
dandaśūkamthe serpent
dandaśūkam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootdandaśūka (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
gṛhītvāhaving seized
gṛhītvā:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Root√grah (धातु) → gṛhītvā (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive)
mathnanchurning
mathnan:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Root√math (धातु) → mathnan (कृदन्त)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रियाविशेषणवत्/कर्तृवाचकः
mathnāwith the churning-rod
mathnā:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootmathnā (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
pratigiriḥa counter-mountain
pratigiriḥ:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootpratigiri (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; उपमान (standard of comparison)
ivalike
iva:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formउपमा-अव्यय (particle of comparison)
aśobhatashone/appeared splendid
aśobhata:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√śubh (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
athothen/indeed
atho:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootatho (अव्यय)
Formअव्यय (conj./emphatic particle)
dhṛta-adriḥthe mountain-bearer (Vishnu)
dhṛta-adriḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootdhṛta (कृदन्त; √dhṛ) + adri (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास; पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्ता
Ś
Śiva
V
Vāsuki

FAQs

In this verse, Śukadeva describes Śiva powerfully taking hold of Vāsuki and participating in the churning, appearing radiant and granting fearlessness to the world.

Śiva seized the serpent used as the churning rope, supporting the devas and asuras in the cosmic task and stabilizing the process with his victorious, protective strength.

It highlights the devotional ideal of protecting others—steadying a difficult situation and reducing fear through courage, service, and spiritual responsibility.