Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

Jarāsandha’s Sieges and the Lord’s Human-Conforming Strategy

Rāja-dharma as Līlā

सर्वेष्व् एतेषु युद्धेषु यादवैः स पराजितः अपक्रान्तो जरासंधः स्वल्पसैन्यैर् बलाधिकः

sarveṣv eteṣu yuddheṣu yādavaiḥ sa parājitaḥ apakrānto jarāsaṃdhaḥ svalpasainyair balādhikaḥ

सर्वेष्वेतेषु युद्धेषु यादवैः स पराजितः; जरासन्धः स्वल्पसैन्यैः शिष्टः सन्, बलाधिकः अपि, अपक्रान्तः।

सर्वेषुin all
सर्वेषु:
Adhikaraṇa (Locative/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th case/locative), बहुवचन; अत्र 'युद्धेषु' विशेषणम्
एतेषुin these
एतेषु:
Adhikaraṇa (Locative qualifier/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; 'युद्धेषु' विशेषणम्
युद्धेषुin battles
युद्धेषु:
Adhikaraṇa (Location/context/अधिकरण)
TypeNoun
Rootयुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
यादवैःby the Yādavas
यादवैः:
Karana (Instrument/agentive instrument/करण)
TypeNoun
Rootयादव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
पराजितःdefeated
पराजितः:
Viśeṣaṇa (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootजि (धातु) उपसर्ग: परा- → पराजित (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (PPP: 'defeated')
अपक्रान्तःretreated
अपक्रान्तः:
Viśeṣaṇa (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्रम् (धातु) उपसर्ग: अप- → अपक्रान्त (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (PPP: 'retreated')
जरासंधःJarāsandha
जरासंधः:
Karta (Apposition to 'सः'/कर्ता)
TypeNoun
Rootजरासंध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
स्वल्पसैन्यैःwith small forces
स्वल्पसैन्यैः:
Karana (Instrumental accompaniment/करण)
TypeAdjective
Rootस्वल्प + सैन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (सैन्य), तृतीया, बहुवचन; कर्मधारय: स्वल्पं सैन्यम् येषाम्/यैः (with small forces)
बलाधिकःstronger (in strength)
बलाधिकः:
Viśeṣaṇa (Adjective to subject/विशेषण)
TypeAdjective
Rootबल + अधिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुष: बलात् अधिकः (superior in strength)

Sage Parāśara (narrating to Maitreya)

J
Jarasandha

FAQs

It highlights that mere physical might and vast armies do not secure victory when opposed by a divinely protected, dharma-aligned polity—here, the Yādavas under Krishna’s overarching sovereignty.

Parāśara presents political power as contingent: even a stronger king can be forced into retreat when fortune, strategy, and dharma converge against him—implying a higher ordering principle behind outcomes.

Even when not named in the verse, the Krishna-centered narrative treats victory and the protection of dharma as expressions of Vishnu’s supreme governance over history and kings.