Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 60

यदा सर्वेषु तीर्थेषु स्नात्वापि च मुहुर्मुहुः । न निवृत्ता ब्रह्महत्या मिथिलामाययौ तदा । बाह्योद्यानगतस्तस्याश्चिंतया परयार्दितः

yadā sarveṣu tīrtheṣu snātvāpi ca muhurmuhuḥ | na nivṛttā brahmahatyā mithilāmāyayau tadā | bāhyodyānagatastasyāściṃtayā parayārditaḥ

यदा सर्वेषु तीर्थेषु मुहुर्मुहुः स्नात्वापि ब्रह्महत्यापापं न निवृत्तं, तदा स मिथिलां जगाम। तत्र बाह्योद्यानं प्रविश्य स परया चिन्तया पीडितोऽभवत्।

यदाwhen
यदा:
Adhikaraṇa (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (temporal adverb: “when”)
सर्वेषुin all
सर्वेषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootसर्व (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, सप्तमी (7th/Locative), बहुवचनम्; विशेषणम्
तीर्थेषुin pilgrimage places
तीर्थेषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी (7th/Locative), बहुवचनम्
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् (absolutive/gerund), “having bathed”
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपातः (particle: even/also)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम् (conjunction)
मुहुःagain and again
मुहुः:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootमुहुस् (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (adverb: repeatedly)
मुहुःrepeatedly
मुहुः:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootमुहुस् (अव्यय)
Formपुनरुक्ति-प्रयोगः; कालवाचक-अव्ययम्
not
:
Sambandha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपातः (negation)
निवृत्ताceased/was removed
निवृत्ता:
Kriyā (मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Rootनि-√वृत् (धातु)
Formभूतकृदन्तः क्त-प्रत्ययान्तः (past passive participle), स्त्रीलिङ्गे, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; “ceased/turned back”
ब्रह्महत्याthe sin/personification of brahmin-slaying
ब्रह्महत्या:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्महत्या (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्
मिथिलाम्to Mithilā
मिथिलाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमिथिला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचनम्
आययौcame/went
आययौ:
Kriyā (मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Rootआ-√या (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
तदाthen
तदा:
Adhikaraṇa (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्ययम् (then)
बाह्य-उद्यान-गतःgone to the outer garden
बाह्य-उद्यान-गतः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootबाह्य (प्रातिपदिक) + उद्यान (प्रातिपदिक) + गत (√गम् धातु, क्त)
Formतत्पुरुष-समासः; पुंलिङ्गे, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; विशेषणम्
तस्याःof her
तस्याः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, षष्ठी (6th/Genitive), एकवचनम्
चिन्तयाby/with anxiety
चिन्तया:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootचिन्ता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचनम्
परयाgreat/intense
परया:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचनम्; विशेषणम् (चिन्तायाः)
अर्दितःafflicted
अर्दितः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Root√अर्द् (धातु)
Formभूतकृदन्तः क्त-प्रत्ययान्तः (past passive participle), पुंलिङ्गे, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचनम्; “afflicted”

Narrator (Purāṇic narrator, contextually Sūta/Lomaharṣaṇa)

Tirtha: Mithilā-kṣetra

Type: kshetra

Scene: A guilt-stricken king, after countless pilgrim baths, arrives at Mithilā and stands in the outer garden, head bowed, hands clasped, surrounded by quiet trees and a sense of moral weight.

B
Brahmahatyā
M
Mithilā

FAQs

External rites like repeated tīrtha-bathing may be insufficient without the right guidance and inner transformation; one must seek true dharmic remedy.

No single tīrtha is singled out; the verse frames a pilgrimage to many tīrthas and then the arrival at Mithilā as the narrative setting.

Repeated tīrtha-snān (bathing at sacred places) is mentioned, but it is shown as not giving relief in this case.