Previous Verse
Next Verse

Shloka 41

Vṛṣeśākhya-Śivāvatāra and the Initiation of the Kṣīrasāgara-Manthana

Churning of the Milk Ocean

युद्धं बभूव देवानामसुरैस्सह भीकरम् । देवासुराख्यमतुलं प्रसिद्धं भुवनत्रये

yuddhaṃ babhūva devānāmasuraissaha bhīkaram | devāsurākhyamatulaṃ prasiddhaṃ bhuvanatraye

युद्धं बभूव देवानामसुरैः सह भीकरम् । देवासुराख्यमतुलं प्रसिद्धं भुवनत्रये ॥

युद्धम्battle
युद्धम्:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता-पद), एकवचन
बभूवbecame; occurred
बभूव:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
देवानाम्of the gods
देवानाम्:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), बहुवचन
असुरैःwith the demons
असुरैः:
सहकारक/सह (Association)
TypeNoun
Rootअसुर (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd/करण-सह), बहुवचन
सहtogether with
सह:
सह (Association marker)
TypeIndeclinable
Rootसह
Formअव्यय; सहार्थक-निपात (preposition/particle ‘with’)
भीकरम्terrible
भीकरम्:
विशेषण (Adjectival qualifier)
TypeAdjective
Rootभीकर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘युद्धम्’ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
देवासुराख्यम्called ‘gods-and-demons’ (Deva–Asura)
देवासुराख्यम्:
विशेषण (Adjectival qualifier)
TypeAdjective
Rootदेव (प्रातिपदिक) + असुर (प्रातिपदिक) + आख्य (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष: ‘देवाः च असुराः च’ इत्यस्य आख्या/नाम यस्य; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘युद्धम्’ इति विशेष्यस्य विशेषणम्
अतुलम्incomparable
अतुलम्:
विशेषण (Adjectival qualifier)
TypeAdjective
Rootअतुल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण
प्रसिद्धम्well-known
प्रसिद्धम्:
विशेषण (Adjectival qualifier)
TypeAdjective
Rootप्रसिद्ध (कृदन्त, √सिध् + प्र)
Formभूतकालिक कृदन्त (PPP/क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण
भुवनत्रयेin the three worlds
भुवनत्रये:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootभुवन (प्रातिपदिक) + त्रय (प्रातिपदिक)
Formद्विगु-समास: ‘त्रीणि भुवनानि’; नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन

Suta Goswami (narrating to the sages at Naimisharanya)

Tattva Level: pashu

D
Devas
A
Asuras

FAQs

It frames the Deva–Asura conflict as a cosmic mirror of inner struggle—dharma versus adharma—implying that beings need the stabilizing grace of Pati (Lord Shiva) to transcend fear and turbulence.

When the three worlds are shaken by conflict, Saguna Shiva is approached as the accessible refuge; Linga-worship signifies turning from external chaos to the steady, all-pervading Lord who upholds order and grants protection.

A practical takeaway is japa of the Panchakshara (“Om Namaḥ Śivāya”) with Tripuṇḍra (bhasma) and Rudrāksha as supports for fearlessness and mental steadiness amid conflict.