Previous Verse
Next Verse

Shloka 37

वालिवधः — Vālī’s Fall and Dharma-Accusation

Kiṣkindhā Sarga 17

अधार्यं चर्म मे सद्भी रोमाण्यस्थि च वर्जितम्।अभक्ष्याणि च मांसानि त्वद्विधैर्धर्मचारिभिः।।

adhāryaṃ carma me sadbhi romāṇy asthi ca varjitam | abhakṣyāṇi ca māṃsāni tvadvidhair dharmacāribhiḥ ||

सद्भिः धार्यं न मे चर्म; रोमाण्यस्थि च वर्जितम्। अभक्ष्याणि च मांसानि त्वद्विधैर्धर्मचारिभिः॥

अधार्यम्not fit to be worn
अधार्यम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअधार्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेषण (of चर्म)
चर्मskin, hide
चर्म:
Karta (कर्ता) / subject of implied ‘(अस्ति)’
TypeNoun
Rootचर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
मेmy
मे:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (प्रातिपदिक/सर्वनाम)
Formसर्वनाम, षष्ठी (6th), एकवचन
सद्भिःby the virtuous
सद्भिः:
Karana (करण) (agent/instrument in passive sense)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; ‘by the good/virtuous’
रोमाणिhairs
रोमाणि:
Karta (कर्ता) / additional subject
TypeNoun
Rootरोमन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
अस्थिbone
अस्थि:
Karta (कर्ता) / additional subject
TypeNoun
Rootअस्थि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
वर्जितम्forbidden
वर्जितम्:
Kriya-samānādhikaraṇa (क्रियासमानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootवर्जित (प्रातिपदिक)
Formकृत-प्रत्यय (past passive participle/क्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; predicate adjective ‘is prohibited/avoided’
अभक्ष्याणिnot fit to be eaten
अभक्ष्याणि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअभक्ष्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषण (of मांसानि)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
मांसानिfleshes, meats
मांसानि:
Karta (कर्ता) / subject of implied ‘(सन्ति)’
TypeNoun
Rootमांस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन
त्वद्विधैःby people like you
त्वद्विधैः:
Karana (करण) (agent/instrument)
TypeNoun
Rootत्वद्विध (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-प्राय (त्वद्-प्रकाराः = ‘those like you’); पुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन
धर्मचारिभिःby righteous practitioners
धर्मचारिभिः:
Karana (करण) (agent/instrument)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + चारिन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमास (धर्मं चरन्ति); पुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन

'My skin is not fit to be worn by the virtuous, my hair and bones are also prohibited from any use. My flesh is also not at all fit to be eaten by righteous people like you;

R
Rāma
V
Vāli

FAQs

Dharma is tied to regulated conduct: even where killing animals might be allowed in some contexts, the use/consumption must follow prescribed norms; Vāli argues his killing yields no dharmic purpose.

Vāli claims that as a ‘pañcanakha’ creature his body is not meant for righteous use (wearing/eating), so Rāma’s killing cannot be justified as lawful hunting.

Adherence to rule-bound righteousness—acting with knowledge of what is permitted (vihita) and forbidden (niṣiddha).