Next Verse

Shloka 1

लक्ष्मणोपदेशः

Lakshmana Consoles Rama on Fate, Fortitude, and Right Action

तं तथा शोकसन्तप्तं विलपन्तमनाथवत्।मोहेन महताविष्टं परिद्यूनमचेतनम्।।3.66.1।।ततस्सौमित्रिराश्वास्य मुहूर्तादिव लक्ष्मणः।रामं सम्बोधयामास चरणौ चाभिपीडयन्।।3.66.2।।

taṃ tathā śokasantaptaṃ vilapantam anāthavat |

mohena mahatāviṣṭaṃ paridyūnam acetanam || 3.66.1 ||

tataḥ saumitrir āśvāsya muhūrtād iva lakṣmaṇaḥ |

rāmaṃ sambodhayāmāsa caraṇau cābhipīḍayan || 3.66.2 ||

तं तथा शोकसन्तप्तं विलपन्तमनाथवत्। मोहेन महताविष्टं परिद्यूनमचेतनम्॥ ततः सौमित्रिराश्वास्य मुहूर्तादिव लक्ष्मणः। रामं सम्बोधयामास चरणौ चाभिपीडयन्॥

tamhim
tam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
tathāthus
tathā:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formरीतिवाचक-अव्यय (thus/in that way)
śoka-santaptamafflicted by grief
śoka-santaptam:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootśoka (प्रातिपदिक) + santapta (कृदन्त; क्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तृतीया/षष्ठी-भावे तत्पुरुषः (शोकेन सन्तप्तः)
vilapantamlamenting
vilapantam:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootvi-√lap (धातु) → vilapant (कृदन्त; शतृ)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; वर्तमानकाले कृदन्त (present participle)
anātha-vatlike an orphan/helpless one
anātha-vat:
Sambandha (सम्बन्धः)
TypeIndeclinable
Rootanātha (प्रातिपदिक) + vat (वति-प्रत्यय)
Formउपमार्थक-अव्यय (vat-suffix; 'like')
mohenaby delusion
mohena:
Karana (करणम्)
TypeNoun
Rootmoha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
mahatāgreat
mahatā:
Karana (करणम्)
TypeAdjective
Rootmahat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; 'मोहेन' इत्यस्य विशेषणम्
āviṣṭampossessed/overcome
āviṣṭam:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootā-√viś (धातु) → āviṣṭa (कृदन्त; क्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (overcome/possessed)
paridyūnamutterly miserable
paridyūnam:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootpari-√dyu/√dīv (धातु) → paridyūna (कृदन्त; क्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; अर्थे: अत्यन्तदीन (very miserable)
acetanamunconscious/senseless
acetanam:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Roota-cetana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; नञ्-तत्पुरुष/नञ्-समास (negated)

Lakshmana, son of Sumitra, consoling the mighty miserable Rama, who was afflicted with sorrow, and was weeping helplessly like an orphan, drowned in great delusion, devoid of consciousness, pressed his feet and addressed him:

R
Rama
L
Lakshmana (Saumitrī)

FAQs

Dharma here appears as compassionate duty: Lakshmana supports Rama through service and consoling speech, showing that righteousness includes steadiness and care for those who falter under sorrow.

After Sita’s disappearance/abduction, Rama collapses into grief and confusion; Lakshmana approaches, consoles him, and begins to speak to restore Rama’s resolve.

Lakshmana’s sevā (devoted service) and fortitude—he remains composed, physically attends to Rama, and takes responsibility to steady his elder brother.