Previous Verse
Next Verse

Shloka 54

गोदावरीतटे सीतान्वेषणम्

The Search for Sītā at the Godāvarī

कर्तारमपि लोकानां शूरं करुणवेदिनम्।।।।अज्ञानादवमन्येरत्सर्वभूतानि लक्ष्मण।

kartāram api lokānāṃ śūraṃ karuṇavedinam | ajñānād avamanyeran sarvabhūtāni lakṣmaṇa ||

लक्ष्मण, अज्ञानवशात् सर्वभूतानि लोकानां कर्तारमपि—शूरं करुणावेदिनं च—धर्मविपर्ययदर्शनात् अवमन्येरन्।

कर्तारम्the doer/creator
कर्तारम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकर्तृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; कर्तृ-शब्दः (agent/creator)
अपिeven
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (particle), ‘even/also’
लोकानाम्of the worlds/people
लोकानाम्:
Shashthi-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन
शूरम्heroic
शूरम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootशूर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; विशेषणम् (qualifying कर्तारम्)
करुणवेदिनम्compassionate
करुणवेदिनम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootकरुण + वेदिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (करुणायाः वेदिन् = one who feels compassion); विशेषणम्
अज्ञानात्from ignorance
अज्ञानात्:
Hetu/Apadana (हेतु/अपादान)
TypeNoun
Rootअज्ञान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन; हेतौ (cause)
अवमन्येरन्would disrespect
अवमन्येरन्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअव + मन् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), बहुवचन; परस्मैपदम्; ‘they would disrespect’
सर्वभूतानिall beings
सर्वभूतानि:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्व + भूत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन; कर्मधारयः (सर्वाणि भूतानि)
लक्ष्मणO Lakshmana
लक्ष्मण:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन

O Lakshmana! even the compassionate and heroic Creator of the worlds will be disrespected by all beings, however ignorantly (if such things are allowed to happen).

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
S
sarvabhūta (all beings)

FAQs

Moral order must be seen to operate: when adharma appears unchecked, faith in righteous governance (even cosmic) is shaken—hence the duty to restore justice.

In grief and outrage, Rāma reflects that beings may lose reverence for the cosmic order if innocent suffering is allowed.

A fierce commitment to justice grounded in compassion.