Previous Verse
Next Verse

Shloka 15

सीतान्वेषणविलापः

Rama’s Lament and Search for Sita

ककुभः ककुभोरूं तां व्यक्तं जानाति मैथिलीम्।यथा पल्लवपुष्पाढ्यो भाति ह्येष वनस्पतिः।।3.60.15।।

kakubhaḥ kakubhorūṃ tāṃ vyaktaṃ jānāti maithilīm | yathā pallava-puṣpāḍhyo bhāti hy eṣa vanaspatiḥ || 3.60.15 ||

एष ककुभो द्रुमः पल्लवपुष्पाढ्यः शोभते; ककुभोरूं तां मैथिलीं व्यक्तं जानात्येव।

ककुभःthe kakubha tree
ककुभः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootककुभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (कर्तरि/1st case), एकवचन
ककुभोरूम्her who has kakubha-like thighs
ककुभोरूम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootककुभ-ऊरु (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास (ककुभ-ऊरु-युक्ता), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म/2nd case), एकवचन; विशेषणम् (मैथिलीम्)
ताम्her
ताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd case), एकवचन; सर्वनाम
व्यक्तम्clearly
व्यक्तम्:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootव्यक्त (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण)
जानातिknows/recognizes
जानाति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
मैथिलीम्Maithili (Sita)
मैथिलीम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमैथिली (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd case), एकवचन
यथाas/just as
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/तुलना)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय (उपमानार्थ/तुलनार्थ)
पल्लवपुष्पाढ्यःrich in tender leaves and flowers
पल्लवपुष्पाढ्यः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootपल्लव-पुष्प-आढ्य (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (पल्लवैः पुष्पैः च आढ्यः/समृद्धः), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (वनस्पतिः)
भातिshines/appears
भाति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभा (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
हिindeed/for
हि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय (निपात; हेतौ/निश्चयार्थे)
एषःthis (one)
एषः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
वनस्पतिःtree
वनस्पतिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवनस्पति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

This great Tilaka tree round which bees bumble surely knows the lady who loves to put tilaka marks on the forehead.

R
Rāma
S
Sītā (Maithilī)

FAQs

Dharma is faith in an ordered moral world: Rāma assumes the forest itself ‘knows’ and can bear truthful witness, reflecting the epic idea that nature aligns with righteousness.

Rāma continues his search by addressing another tree, reasoning from its flourishing appearance that it might ‘know’ Sītā’s whereabouts.

Hopeful persistence—he keeps seeking signs and testimonies rather than surrendering to despair.