Shloka 36

स तथा गृध्रराजेन क्लिश्यमानो मुहुर्मुहुः।।।।अमर्षस्फुरितोष्ठस्सन्प्राकम्पत च रावणः।

sa tathā gṛdhrarājena kliśyamāno muhur muhuḥ | amarṣa-sphuritōṣṭhaḥ san prākampata ca rāvaṇaḥ ||

स तथा गृध्रराजेन क्लिश्यमानो मुहुर्मुहुः। अमर्षस्फुरितोष्ठः सन् प्राकम्पत च रावणः॥

सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
तथाthus
तथा:
Prakāra (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb: 'thus/in that manner')
गृध्रराजेनby the king of vultures
गृध्रराजेन:
Kartr-karana/Agent-instrument (कर्ता-हेतु/करण)
TypeNoun
Rootगृध्रराज (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (गृध्राणां राजा), पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
क्लिश्यमानःbeing tormented
क्लिश्यमानः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootक्लिश् (धातु: क्लेशने)
Formशानच्-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (Present Passive Participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मुहुःagain
मुहुः:
Kāla-adhikaraṇa (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootमुहुः (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषण (adverb of time)
मुहुःand again
मुहुः:
Kāla-adhikaraṇa (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootमुहुः (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरुक्ति (reduplication for emphasis)
अमर्षस्फुरितोष्ठःwhose lips quivered with anger
अमर्षस्फुरितोष्ठः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअमर्ष + स्फुरित + ओष्ठ (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास (अमर्षेण स्फुरितौ ओष्ठौ यस्य), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (qualifying रावणः)
सन्being
सन्:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formशतृ/सत्-रूप (Present participle of 'to be'), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अवस्थानिर्देशक (being)
प्राकम्पतtrembled/shook
प्राकम्पत:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र- कम्प् (धातु: कम्पने)
Formलङ्-लकार (Imperfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
रावणःRavana
रावणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; व्यक्तिवाचक (proper noun)

Thus tormented again and again by the king of vultures, Ravana shook with anger, his lips quivering.

J
Jaṭāyu
R
Rāvaṇa

FAQs

It highlights how krodha (rage) destabilizes judgment; adharma is sustained by uncontrolled anger, while dharma requires steadiness and restraint.

Rāvaṇa, repeatedly wounded by Jaṭāyu, becomes visibly shaken and enraged.

By contrast, Jaṭāyu’s perseverance is implied; Rāvaṇa displays the vice of uncontrolled anger.