Next Verse

Shloka 1

The Glory of Prayāga

Mahātmyā of the Confluence

सूत उवाच । भ्रातृभिः सहिताः सर्वे पांडवा धर्मनिश्चयाः । ब्राह्मणेभ्यो नमस्कृत्वागुरुदेवांस्त्वतर्पयन्

sūta uvāca | bhrātṛbhiḥ sahitāḥ sarve pāṃḍavā dharmaniścayāḥ | brāhmaṇebhyo namaskṛtvāgurudevāṃstvatarpayan

सूत उवाच। भ्रातृभिः सहिताः सर्वे पाण्डवा धर्मनिश्चयाः। ब्राह्मणेभ्यो नमस्कृत्वा गुरुदेवान् तु अर्पयन्॥

सूतःSūta
सूतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्
भ्रातृभिःwith brothers
भ्रातृभिः:
Sahakarana (Accompaniment/सहकारण)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
सहिताःaccompanied; together
सहिताः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसहित (प्रातिपदिक; कृदन्त-भाव)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्
पाण्डवाःthe Pāṇḍavas
पाण्डवाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपाण्डव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
धर्मनिश्चयाःresolved on dharma
धर्मनिश्चयाः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootधर्म (प्रातिपदिक) + निश्चय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्; समासः—तत्पुरुषः (धर्मे निश्चयः येषाम्/धर्मनिश्चयः)
ब्राह्मणेभ्यःto the brāhmaṇas
ब्राह्मणेभ्यः:
Sampradana (Recipient/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, चतुर्थी/पञ्चमी-विभक्तिः (Dative/Ablative), बहुवचनम्; अत्र चतुर्थी (to)
नमस्कृत्वाhaving saluted
नमस्कृत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootनमस्-√कृ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (absolutive/gerund); अर्थः—‘नमस्कारं कृत्वा’ (having bowed)
गुरुदेवान्teachers and gods
गुरुदेवान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगुरु (प्रातिपदिक) + देव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), बहुवचनम्; समासः—द्वन्द्वः (गुरवः च देवाः च)
तुthen; indeed
तु:
Sambandha (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविशेष/विरोध-बोधक-निपातः (particle)
अतर्पयन्they satisfied / propitiated
अतर्पयन्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootतृप् (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect/Past), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः, बहुवचनम्; causative sense in usage ‘to satisfy/propitiate’

Sūta

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: vira

Sandhi Resolution Notes: ब्राह्मणेभ्यो नमस्कृत्वागुरुदेवांस्त्वतर्पयन् = ब्राह्मणेभ्यः + नमस्कृत्वा + गुरुदेवान् + तु + अतर्पयन्; पाण्डवा = पाण्डवाः (IAST pāṃḍavā).

P
Pāṇḍavas
B
Brāhmaṇas
G
Gurus (teachers/divine elders)

FAQs

It presents dharma as expressed through humility and right conduct—showing reverence to brāhmaṇas and honoring one’s teachers and revered elders.

Sūta is speaking as the narrator, introducing the Pāṇḍavas’ dharma-aligned actions as the scene for the chapter’s unfolding events.

It implies satisfying or honoring through appropriate offerings or respectful service—often connected with rites of propitiation, hospitality, and reverential giving.