Previous Verse
Next Verse

Padma Purana — Bhumi Khanda, Shloka 30

Qualities and Faults of Heaven; Karma-Bhumi vs Phala-Bhumi; Turning to Viṣṇu’s Supreme Abode

क्षुधातृषाविहीनास्ते विष्णुलोकं व्रजंति वै । तस्मात्त्वमपि राजेंद्र देहि न्यायार्जितं धनम्

kṣudhātṛṣāvihīnāste viṣṇulokaṃ vrajaṃti vai | tasmāttvamapi rājeṃdra dehi nyāyārjitaṃ dhanam

क्षुधातृषाविहीनास्ते विष्णुलोकं व्रजन्ति वै। तस्मात् त्वमपि राजेन्द्र न्यायार्जितं धनं देहि॥

क्षुधा-तृषा-विहीनाःdevoid of hunger and thirst
क्षुधा-तृषा-विहीनाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootक्षुधा (प्रातिपदिक) + तृषा (प्रातिपदिक) + विहीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; समाहार-द्वन्द्वपूर्वक-तत्पुरुष-प्रायः (“क्षुधातृषाभ्यां विहीनाः” = devoid of hunger and thirst)
तेthey
ते:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; सर्वनाम
विष्णु-लोकम्Viṣṇu’s world
विष्णु-लोकम्:
Karma (Goal/object of motion/कर्म)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक) + लोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (“विष्णोः लोकः”)
व्रजन्तिgo
व्रजन्ति:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootव्रज् (धातु)
Formलट्-लकार (Present); प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
वैindeed
वै:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थक-निपात (particle of emphasis/indeed)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Sambandha (Discourse connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतस्मात् इति अव्ययीभाव-प्रयोगवत्; हेत्वर्थ/तस्मादर्थे (therefore/from that reason)
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तम-पुरुष-सर्वनाम; प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपि-कार (also/even)
राज-इन्द्रO best of kings
राज-इन्द्र:
Sambodhana (Vocative/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक) + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारयः (“राज्ञां इन्द्रः” = king of kings)
देहिgive
देहि:
Kriya (Command/क्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative); मध्यम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
न्याय-अर्जितम्rightfully earned
न्याय-अर्जितम्:
Karma (Object qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootन्याय (प्रातिपदिक) + अर्जित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifying ‘धनम्’); तृतीया-तत्पुरुषः (“न्यायेन अर्जितम्” = earned by justice)
धनम्wealth
धनम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootधन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया-विभक्ति, एकवचन

Unspecified (context-dependent narrator addressing a king: 'rājendra')

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: karuna

Type: celestial_realm

Sandhi Resolution Notes: विहीनास्ते = विहीनाः + ते; व्रजंति = व्रजन्ति (अनुस्वार-लेखनभेद); तस्मात्त्वमपि = तस्मात् + त्वम् + अपि; राजेंद्र = राज-इन्द्र (सम्बोधन); न्यायार्जितं = न्याय-अर्जितम्.

V
Vishnu

FAQs

It links dharmic giving—specifically wealth earned by righteous means—to spiritual uplift and attainment of Viṣṇu’s realm.

It implies that the moral purity of one’s earnings matters; charity and religious action are ideally performed using wealth obtained through just and ethical conduct.

A ruler should practice justice not only in governance but also in personal conduct—earning wealth ethically and giving it appropriately for dharma.