Previous Verse

Shloka 80

Adhyaya 49Primordial Human Creation, the Rise of Desire, and the Origins of Settlements, Measures, and Agriculture

सप्तर्षीणां तु यत् स्थानं स्मृतं तद्वै वनौकसाम् ।

प्राजापत्यं गृहस्थानां न्यासिनां ब्रह्मणः क्षयम् ।

योगिनाममृतं स्थानमिति वै स्थानकल्पना ॥

saptarṣīṇāṃ tu yat sthānaṃ smṛtaṃ tad vai vanaukasām | prājāpatyaṃ gṛhasthānāṃ nyāsināṃ brahmaṇaḥ kṣayam | yoginām amṛtaṃ sthānam iti vai sthāna-kalpanā ||

सप्तर्षीणां यदावासं प्रकीर्तितं तदेव वनवासिनाम्। गृहस्थानां प्रजापतेर्लोकः; न्यासिनां ब्रह्मणि लयः; योगिनाममृतं पदम्। एवं गतीनां विभागः।

सप्तर्षीणाम्of the seven sages
सप्तर्षीणाम्:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसप्तर्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन; द्विगु (सप्त + ऋषि)
तुand/but
तु:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्ध-बोधक)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle)
यत्which
यत्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; relative pronoun
स्थानम्place/state
स्थानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
स्मृतम्is said/remembered
स्मृतम्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकर्मणि कृदन्त; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
तत्that
तत्:
Anuvāda (अनुवाद/संदर्भ)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
वैindeed
वै:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्ध-बोधक)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphatic particle)
वनौकसाम्of forest-dwellers
वनौकसाम्:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootवनौकस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन; तत्पुरुष (वने ओकः/आवासः यस्य)
प्राजापत्यम्Prajāpati-related
प्राजापत्यम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्राजापत्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण
गृहस्थानाम्of householders
गृहस्थानाम्:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootगृहस्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन; तत्पुरुष (गृहे स्थः)
न्यासिनाम्of renunciants
न्यासिनाम्:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootन्यासिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन
ब्रह्मणःof Brahman
ब्रह्मणः:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; Genitive
क्षयम्dissolution/ending
क्षयम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootक्षय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; object/predicate-noun
योगिनाम्of yogins
योगिनाम्:
Ṣaṣṭhī-sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन
अमृतम्immortal/nectar-like
अमृतम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअमृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषण
स्थानम्place/state
स्थानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
इतिthus
इति:
Vākyārtha-sūcaka (वाक्यार्थ-सूचक)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण-समाप्ति निपात (quotative particle)
वैindeed
वै:
Sambandha-bodhaka (सम्बन्ध-बोधक)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formनिपात (emphasis)
स्थानकल्पनाthe scheme/classification of states
स्थानकल्पना:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootस्थानकल्पना (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुष (स्थान + कल्पना)
Not specified in the provided excerpt (within the Purāṇic discourse on dharma/afterlife)

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "bhakti", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

SaptarṣisPrajāpati
Āśrama-dharmaDharmaYogaMokṣa (brahma-laya)Cosmology of lokas

FAQs

The Purāṇa ranks life-paths by their intended ends: household life gains a divine realm through duty; forest-life shares the sage-like ideal; renunciation aims at Brahman-absorption; yoga culminates in ‘deathless’ realization. Conduct and inner aim must match.

This is primarily mokṣa-oriented dharma teaching (conduct and fruits). It is adjacent to Purāṇic cosmology (loka taxonomy) but not a direct sarga/pratisarga/vaṃśa/manvantara account.

The sequence encodes a graded interiorization: from social duty (gṛhastha) to withdrawal (vana) to identity-release (nyāsa) to immortality-consciousness (yoga). ‘Brahmaṇaḥ kṣaya’ signifies the extinguishing of separative individuality in the Absolute.