Previous Verse
Next Verse

Shloka 57

Adhyaya 39Yoga Discipline: Posture, Breath Control, Sense Withdrawal, and Signs of Attainment

यथैवाम्रफलं ध्यायेत् तृष्णार्तो रसनेंद्रिये ।

यस्मिन् यस्मिन् रुजा देहे तस्मिंस्तदुपकारिणी ॥

yathaivāmraphalaṃ dhyāyet tṛṣṇārto rasanendriye /

yasmin yasmin rujā dehe tasmiṃs tad-upakāriṇīm //

यथा तृषार्तो नरः स्वादेन्द्रियेण आम्रफलमेव चिन्तयति, तथा देहे यत्र यत्र पीडा भवति तत्र तत्र तस्यैव देशाय हितकरं विशिष्टमुपायं ध्याने धारयेत्।

यथाjust as
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/उपमान)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formअव्यय; उपमान/प्रकारवाचक (indeclinable of manner/comparison)
एवindeed/just
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphatic particle)
आम्रफलम्mango-fruit
आम्रफलम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआम्र + फल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd case), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (genitive determinative: 'mango's fruit')
ध्यायेत्should meditate/visualize
ध्यायेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootध्यै (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
तृष्णा-आर्तःone afflicted by thirst
तृष्णा-आर्तः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootतृष्णा + आर्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा (1st case), एकवचन; तत्पुरुषः (instrumental/causal sense: 'afflicted by thirst')
रसनेन्द्रियेin the organ of taste (tongue)
रसनेन्द्रिये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootरसना + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी (7th case), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः ('tongue-sense', i.e., organ of taste)
यस्मिन्in which
यस्मिन्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक; सप्तमी (7th case), एकवचन; सम्बन्धवाचक सर्वनाम (relative pronoun)
यस्मिन्in whichever (place)
यस्मिन्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक; सप्तमी (7th case), एकवचन; पुनरुक्ति (emphatic repetition: 'wherever')
रुजाpain
रुजा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरुज्/रुजा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा (1st case), एकवचन
देहेin the body
देहे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootदेह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी (7th case), एकवचन
तस्मिन्in that (place)
तस्मिन्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक; सप्तमी (7th case), एकवचन; निर्देशवाचक सर्वनाम (demonstrative)
तत्that (remedy/thing)
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd case), एकवचन; निर्देशवाचक
उपकारिणीम्helpful/beneficial
उपकारिणीम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootउपकारिन् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया (2nd case), एकवचन; विशेषण (qualifying implied धारणा/भावना)
Instructional discourse within Jaḍopākhyāna (yoga-teaching voice addressing the king)

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "karuna", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

YogaDhāraṇāMind-body disciplineTherapeutic visualization

FAQs

Attention (citta) can be deliberately directed: as craving fixes the mind on an object, a yogin can fix the mind on a corrective principle suited to the afflicted bodily locus, cultivating mastery over reactive sensation.

This is not pancalakṣaṇa material (sarga/pratisarga/vaṃśa/manvantara/vaṃśānucarita); it belongs to upaśikṣā—practical yogic instruction embedded in the Purāṇic narrative.

The verse hints at a correspondence principle: specific mental forms (saṅkalpa/dhāraṇā) are matched to specific bodily disturbances, implying a subtle-body mapping where cognition can modulate prāṇic flow.