Previous Verse
Next Verse

Shloka 87

Adhyaya 23Ashvatara’s Vow for Madalasa and the Bestowal of Musical Science by Sarasvati

तथैव चास्मन्मनसि नात्र चिन्त्यमतोऽन्यथा ।

किन्त्वावयोः स्वयं पित्रा प्रोक्तमेतन्महात्मना ॥

tathaiva cāsmanmanasi nātra cintyam ato 'nyathā / kintvāvayoḥ svayaṃ pitrā proktam etan mahātmanā

एवमेव नः मनसि निश्चयः; अन्यथा संशयो नास्ति। अस्माकं पितृणा स्वयमेव महात्मना एतद् अस्मभ्यं कथितम्।

तथाthus
तथा:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; manner-adverb (प्रकारवाचक)
एवindeed/just
एव:
Sambandha/Emphasis (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; emphatic particle (निश्चयार्थक/अवधारण)
and
:
Connector (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; conjunction (समुच्चय)
अस्मत्-मनसिin our mind
अस्मत्-मनसि:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअस्मत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + मनस् (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष; मनस्-शब्दः नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन; अस्मत् = षष्ठी-सम्बन्ध (our)
not
:
Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; negation particle (निषेध)
अत्रhere/in this matter
अत्र:
Desha-adhikaraṇa (देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; deictic adverb (देशवाचक)
चिन्त्यम्to be considered
चिन्त्यम्:
Karya/Predicate (विधेय)
TypeAdjective
Rootचिन्त् (धातु) → चिन्त्य (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formकृदन्त; यत्-प्रत्ययान्त (gerundive/भाव्य); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘to be thought/considered’
अतःtherefore
अतः:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootअतः (अव्यय)
Formअव्यय; causal/ablatival adverb (हेतौ/तस्मात्)
अन्यथाotherwise
अन्यथा:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअन्यथा (अव्यय)
Formअव्यय; manner-adverb (प्रकारवाचक)
किन्तुbut
किन्तु:
Connector (विरोध)
TypeIndeclinable
Rootकिन्तु (अव्यय)
Formअव्यय; adversative conjunction (व्यतिरेक/विरोध)
आवयोःof us two
आवयोः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootआवाम्/युष्मद्-द्विवचन-प्रातिपदिक (सर्वनाम)
Formसर्वनाम; षष्ठी (6th/षष्ठी) वा सप्तमी, द्विवचन; here genitive ‘of us two’
स्वयम्personally
स्वयम्:
Emphasis (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formअव्यय; reflexive/emphatic (स्वकृत्ये)
पित्राby (our) father
पित्रा:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपितृ-शब्दः पुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन
प्रोक्तम्said/declared
प्रोक्तम्:
Predicate/Descriptive (विधेय)
TypeAdjective
Rootप्र-√वच् (धातु) → प्रोक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formकृदन्त; भूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
एतत्this
एतत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
महात्मनाby the great-souled one
महात्मना:
Karana/Agent-in-passive (करण/कर्तृ-भाव)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formमहात्मन्-शब्दः पुल्लिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन
Two Nāga princes → Ṛtadhvaja

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

DharmaAuthority of eldersTransmission of instructionCertainty and counsel

FAQs

Dharma is often conveyed through lineage instruction: the princes ground their stance not in ego but in inherited counsel (pitṛ-vākya), a classic purāṇic validation of right conduct.

Vamśānucarita (lineage narrative) explicitly surfaces through mention of the father’s directive.

‘Father’ can also symbolize the prior cause/ground (kāraṇa) of one’s dharma; the verse gestures to alignment with a deeper originating principle rather than momentary impulse.