Previous Verse
Next Verse

Shloka 196

इन्द्रस्य दुःखप्राप्तिः—त्रिशिरोवधः, वृत्रोत्पत्तिः, जृम्भिकाजननम्

Indra’s Distress: Slaying of Triśiras, Birth of Vṛtra, and the Origin of Yawning

चिन्तयामास तस्यैव वधोपायं युधिष्ठिर । युधिष्ठिर! तब परम बुद्धिमान्‌ इन्द्रने अप्सराओंका आदर-सत्कार करके उन्हें विदा कर दिया और वे त्रिशिराके वधका उपाय सोचने लगे

cintayāmāsa tasyaiva vadhopāyaṃ yudhiṣṭhira |

शल्य उवाच—युधिष्ठिर, स परमबुद्धिमान् इन्द्रः अप्सरसः सत्कृत्य विसृज्य तस्यैव वधोपायं चिन्तयामास।

चिन्तयामासhe pondered/kept thinking
चिन्तयामास:
Karta
TypeVerb
Rootचिन्त् (धातु)
Formलिट् (परिप्रास/परस्मैपद-परिप्रयोगः), परस्मैपदम्, प्रथम, एकवचनम्
तस्यof him/that (of that one)
तस्य:
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुं (प्रसङ्गानुसारम्), षष्ठी, एकवचनम्
एवindeed/just
एव:
TypeIndeclinable
Rootएव
वधkilling, slaying
वध:
TypeNoun
Rootवध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, प्रथमा (समासपूर्वपदत्वात्), एकवचनम्
उपायम्means, method
उपायम्:
Karma
TypeNoun
Rootउपाय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, द्वितीया, एकवचनम्
युधिष्ठिरO Yudhiṣṭhira
युधिष्ठिर:
TypeNoun
Rootयुधिष्ठिर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, सम्बोधन, एकवचनम्

शल्य उवाच

Ś
Śalya
Y
Yudhiṣṭhira

Educational Q&A

Even in conflict, action should be preceded by thoughtful deliberation about the proper means (upāya). The verse foregrounds the ethical weight of choosing a method, not merely desiring an outcome.

Śalya addresses Yudhiṣṭhira and reports that someone began considering the specific strategy for killing a particular opponent—signaling a move from general hostility to concrete planning.