Previous Verse
Next Verse

Shloka 166

इन्द्रस्य दुःखप्राप्तिः—त्रिशिरोवधः, वृत्रोत्पत्तिः, जृम्भिकाजननम्

Indra’s Distress: Slaying of Triśiras, Birth of Vṛtra, and the Origin of Yawning

इन्द्रियाणि वशे कृत्वा पूर्वसागरसंनिभ: । शल्य बोले--राजन्‌! इन्द्रकी आज्ञा पाकर वे सब अप्सराएँ त्रिशिराके समीप गयीं। वहाँ उन सुन्दरियोंने भाँति-भाँतिके हाव-भावोंद्वारा उन्हें लुभानेका प्रयत्न किया तथा प्रतिदिन विश्वरूपको अपने अंगोंके सौन्दर्यका दर्शन कराया। तथापि वे महातपस्वी महर्षि उन सबको देखते हुए हर्ष आदि विकारोंको नहीं प्राप्त हुए; अपितु वे इन्द्रियोंको वशमें करके पूर्वसागरके समान शान्तभावसे बैठे रहे

indriyāṇi vaśe kṛtvā pūrvasāgarasaṁnibhaḥ |

शल्य उवाच—इन्द्रियाणि वशे कृत्वा पूर्वसागरसंनिभः शान्तोऽभवत्। इन्द्राज्ञया अप्सरसः त्रिशिरसः समीपं जग्मुः; नानाविधैर्हावभावैस्तं लोभयितुं प्रयतमानाः प्रतिदिनं विश्वरूपायाङ्गसौन्दर्यं दर्शयामासुः। तथापि स महातपाः महर्षिः पश्यन्नपि ताः हर्षादिविकारान्न प्राप; इन्द्रियजयेन पूर्वसागर इव निश्चलशान्त्या उपाविशत्।

इन्द्रियाणिthe senses
इन्द्रियाणि:
Karma
TypeNoun
Rootइन्द्रिय
FormNeuter, Accusative, Plural
वशेunder control/in subjection
वशे:
Adhikarana
TypeNoun
Rootवश
FormMasculine, Locative, Singular
कृत्वाhaving made/after bringing
कृत्वा:
Karana
TypeVerb
Rootकृ
Formक्त्वा (absolutive/gerund), Parasmaipada (usage-neutral), Non-finite
पूर्वthe eastern/earlier
पूर्व:
Karta
TypeAdjective
Rootपूर्व
FormMasculine, Nominative, Singular
सागरocean
सागर:
Karta
TypeNoun
Rootसागर
FormMasculine, Nominative, Singular
संनिभःlike, resembling
संनिभः:
Karta
TypeAdjective
Rootसंनिभ
FormMasculine, Nominative, Singular

शल्य उवाच

Ś
Śalya
I
Indra
A
Apsarases
T
Triśiras
V
Viśvarūpa
M
Mahārṣi (great seer/ascetic)