Droṇa’s sweeping assault and the Abhimanyu–Jayadratha close-quarters episode (द्रोणस्य भीषणव्यचरितम् / सौभद्र-जयद्रथ-संनिपातः)
यदि तस्य रणे साहां कुरुते वजभूत् स्वयम्,आप्तैराशु परिज्ञातं भारद्वाजचिकीर्षितम् । संजय कहते हैं--राजन्! जब द्रोणाचार्यने कुछ अन्तर रखकर राजा युधिष्ठछिरको कैद करनेकी प्रतिज्ञा कर ली, तब आपके सैनिकोंने युधिष्ठिरके पकड़े जानेका उद्योग सुनकर जोर-जोरसे सिंहनाद करना और भुजाओंपर ताल ठोंकना आरम्भ किया। भरतनन्दन! उस समय धर्मराज युधिष्छिरने शीघ्र ही अपने विश्वसनीय गुप्तचरोंद्वारा यथायोग्य सारी बातें पूर्णरूपसे जान लीं कि द्रोणाचार्य क्या करना चाहते हैं द्रोणादस्त्रभृतां श्रेष्ठात् सर्वशस्त्र भूतामपि । राजेन्द्र! यदि रणक्षेत्रमें साक्षात् वजधारी इन्द्र अथवा भगवान् विष्णु सम्पूर्ण देवताओंके साथ आकर दुर्योधनकी सहायता करें, तो भी मेरे जीते-जी वह आपको पकड़ नहीं सकेगा; अतः आपको सम्पूर्ण अस्त्र-शस्त्रधारियोंमें श्रेष्ठ द्रोणाचार्यसे भय नहीं करना चाहिये
sañjaya uvāca | yadi tasya raṇe sāhāṃ kurute vajrabhūt svayam, āptair āśu parijñātaṃ bhāradvāja-cikīrṣitam |
संजय उवाच—राजन्, यदि स एव रणे वज्रभूतः स्वयमपि साहाय्यं कुर्यात्, तथापि भारद्वाजचिकीर्षितं विश्वास्यैः सूचकैः शीघ्रं सम्यक् परिज्ञातम्। द्रोणस्य युधिष्ठिरग्रहणप्रतिज्ञां श्रुत्वा तव सैन्यं सिंहनादान् चक्रुः, भुजांश्च ताडयामास; धर्मराजो युधिष्ठिरस्तु तत् सर्वं ज्ञात्वा यथायोग्यं समायोजयत्।
संजय उवाच
Even in a dharma-charged war, success depends not only on heroic vows but on clear information, trusted counsel, and timely preparedness. The verse highlights the ethical contrast between boastful triumphalism and the steadiness of a leader who learns the enemy’s intent and responds without losing composure.
Droṇa forms a resolve/plan to capture Yudhiṣṭhira. The Kaurava troops celebrate loudly upon hearing of this plan. Meanwhile, Yudhiṣṭhira quickly learns Droṇa’s intention through reliable informants and is thus not caught unprepared.