धृतराष्ट्र-सत्कारः तथा श्राद्ध-दाने नियमनम् | Honoring Dhṛtarāṣṭra and Regulating Śrāddha-Gifts
शिष्यवृत्तिं समापन्नान् गुरुवत् प्रत्यपद्यत । धृतराष्ट्र भी उन सबको परम विनीत, अपनी आज्ञाके अनुसार चलनेवाले और शिष्य- भावसे सेवामें संलग्न जानकर पिताकी भाँति उनसे स्नेह रखते थे ।।
śiṣyavṛttiṁ samāpannān guruvat pratyapadyata | dhṛtarāṣṭro 'pi tān sarvān parama-vinītān ājñānuvartinaḥ śiṣya-bhāvena sevāyāṁ saṁlagnān jñātvā pitṛvat snehaṁ cakāra || gāndhārī caiva putrāṇāṁ vividhaiḥ śrāddha-karmabhiḥ (śrāddha-kriyābhiḥ) || yudhiṣṭhira uvāca: viparīta-kṛt me śatrur niyamyaś ca bhaven naraḥ |
वैशम्पायन उवाच— शिष्यवृत्तिं समापन्नान् स तान् गुरुवत् प्रत्यपद्यत। धृतराष्ट्रोऽपि तान् सर्वान् परमविनीतान् स्वाज्ञापरायणान् शिष्यभावेन सेवापरान् ज्ञात्वा पितेव स्नेहेनान्वपद्यत। गान्धारी चापि पुत्राणां विविधैः श्राद्धकर्मभिः पितृकार्याणि चकार। धर्मात्मा च राजा युधिष्ठिरः प्रसन्नात्मा भ्रातॄन् मन्त्रिणश्च नित्यं ब्रूते स्म— “अयं राजा धृतराष्ट्रो मम युष्माकं च पूज्यः। यः अस्याज्ञामनुवर्तते स मम सुहृत्; यस्तु विपरीतमाचरति स मम शत्रुः, स च मम दण्डनियमनभाग् भविष्यति।”
वैशम्पायन उवाच
Honor and obedience toward elders and rightful authority are treated as dharma: service done with a disciple’s humility earns paternal affection, while deliberate contrariness is framed as enmity and becomes liable to royal discipline (daṇḍa).
In the forest-dwelling phase, Dhṛtarāṣṭra receives the Pāṇḍavas with warmth because they serve him obediently; Gāndhārī performs śrāddha rites for her deceased sons; Yudhiṣṭhira instructs his court that loyalty to Dhṛtarāṣṭra’s commands is the standard of friendship and order.