Next Verse

Shloka 1

Brahmacārin-Dharma: Guru-Sevā, Daily Vedic Study, Gāyatrī-Japa, and Anadhyāya Regulations

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे त्रयोदशो ऽध्यायः व्यास उवाच एवं दण्डादिभिर्युक्तः शौचाचारसमन्वितः / आहूतो ऽध्ययनं कुर्याद् वीक्षमाणो गुरोर्मुखम्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge trayodaśo 'dhyāyaḥ vyāsa uvāca evaṃ daṇḍādibhiryuktaḥ śaucācārasamanvitaḥ / āhūto 'dhyayanaṃ kuryād vīkṣamāṇo gurormukham

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायाम् उपरिविभागे त्रयोदशोऽध्यायः। व्यास उवाच—एवं दण्डादिभिर्युक्तः शौचाचारसमन्वितः। आहूतोऽध्ययनं कुर्याद् वीक्षमाणो गुरोर्मुखम्॥

itithus
iti:
Sambandha (सम्बन्ध/quotative)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्यय (quotative particle)
śrīkūrmapurāṇein the Śrī Kūrma Purāṇa
śrīkūrmapurāṇe:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootśrī (प्रातिपदिक) + kūrma (प्रातिपदिक) + purāṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन; समासः (श्री-उपपदपूर्वक) तत्पुरुषः: 'श्रीकूर्मपुराणम्'
ṣaṭsāhastryāmin the (collection) of six thousand (verses)
ṣaṭsāhastryām:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootṣaṭ (संख्या) + sāhastrī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन; द्विगु-समासः (षट् सहस्राणि यस्याम्)
saṃhitāyāmin the saṃhitā
saṃhitāyām:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootsaṃhitā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन
uparivibhāgein the upper section
uparivibhāge:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootupari (अव्यय) + vibhāga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन; अव्ययीभाव-समासः: उपरि+विभाग
trayodaśaḥthirteenth
trayodaśaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Roottrayodaśa (प्रातिपदिक/संख्या)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/कर्ता), एकवचन; संख्यावाचक-विशेषण
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootadhyāya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/कर्ता), एकवचन
vyāsaḥVyāsa
vyāsaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootvyāsa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/कर्ता), एकवचन
uvācasaid
uvāca:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√vac (वच् धातु)
Formलिट् (Perfect/परोक्षभूत), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
evamthus/in this manner
evam:
Sambandha (सम्बन्ध/adverbial)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formप्रकारार्थक-अव्यय (adverb)
daṇḍādibhiḥwith a staff etc.
daṇḍādibhiḥ:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootdaṇḍa (प्रातिपदिक) + ādi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/करण), बहुवचन; समासः तत्पुरुषः: दण्ड-आदि (and the like)
yuktaḥendowed (with)
yuktaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Root√yuj (युज् धातु) + ta (क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; भूतकर्मणि/भावे (past passive participle): 'endowed/connected'
śaucācārasamanvitaḥaccompanied by purity and proper conduct
śaucācārasamanvitaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootśauca (प्रातिपदिक) + ācāra (प्रातिपदिक) + samanvita (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः तत्पुरुषः (शौच-आचार-समन्वितः = शौचेन आचारेण च समन्वितः)
āhūtaḥwhen called
āhūtaḥ:
Hetu (हेतु/condition)
TypeAdjective
Rootā-√hū (हू धातु) + ta (क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; भूतकर्मणि (past passive participle): 'having been called'
adhyayanamstudy/recitation
adhyayanam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootadhyayana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/कर्म), एकवचन
kuryātshould do/perform
kuryāt:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√kṛ (कृ धातु)
Formविधिलिङ् (Optative/विधि), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
vīkṣamāṇaḥlooking
vīkṣamāṇaḥ:
Karta (कर्ता/agent-participle)
TypeAdjective
Rootvi-√īkṣ (ईक्ष् धातु) + śatṛ (शतृ)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकाले कृदन्त (present active participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
guroḥof the teacher
guroḥ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootguru (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/सम्बन्ध), एकवचन
mukhamface
mukham:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootmukha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/कर्म), एकवचन

Vyasa

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: vira

V
Vyasa
G
Guru (Acharya)
B
Brahmacharin (implicit)
V
Vedic study (Adhyayana)

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it lays the disciplinary foundation—purity (śauca), right conduct (ācāra), and humility before the guru—by which higher teachings (including knowledge of Self and Īśvara) are traditionally received and realized.

Rather than a technique like dhyāna, it highlights preparatory sādhana: external and internal purity, regulated conduct, and attentive receptivity to the teacher—supports that the Kurma Purana treats as prerequisites for mantra, śāstra-study, and later Shaiva-Vaishnava synthesis teachings (including Pāśupata-oriented discipline).

It does not explicitly mention Śiva or Viṣṇu; its emphasis is on dharmic discipline and guru-centered transmission, a shared framework through which the Kurma Purana later presents its Shaiva-Vaishnava integrative theology.