Previous Verse
Next Verse

Shloka 22

Puṣkara-dvīpa, Lokāloka, and the Measure of the Brahmāṇḍa

Cosmic Egg

गतः स एष सर्वत्र सर्वस्थानेषु वर्तते / भूमौ रसातले चैव आकाशे पवने ऽनले / अर्णवेषु च सर्वेषु दिवि चैव न सशयः

gataḥ sa eṣa sarvatra sarvasthāneṣu vartate / bhūmau rasātale caiva ākāśe pavane 'nale / arṇaveṣu ca sarveṣu divi caiva na saśayaḥ

गतः स एष सर्वत्र सर्वस्थानेषु वर्तते। भूमौ रसातले चैव आकाशे पवनेऽनले॥ अर्णवेषु च सर्वेषु दिवि चैव न संशयः॥

गतःgone; pervaded
गतः:
Karta (कर्ता; as predicate of सः)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) + क्त (कृत्)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; adjectival participle ‘gone/entered’
सःhe/that one
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
एषःthis
एषः:
Apposition (समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
सर्वत्रeverywhere
सर्वत्र:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसर्वत्र (अव्यय)
Formअव्यय; adverb of place
सर्वस्थानेषुin all places
सर्वस्थानेषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसर्वस्थान (प्रातिपदिक; सर्व + स्थान)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), बहुवचन
वर्ततेexists; abides; is present
वर्तते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवृत् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
भूमौon the earth
भूमौ:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
रसातलेin Rasātala (netherworld)
रसातले:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootरसातल (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; conjunction (समुच्चय)
एवindeed
एव:
Avadhāraṇa (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; emphatic particle (अवधारण)
आकाशेin the sky/space
आकाशे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootआकाश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
पवनेin the wind
पवने:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपवन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
अनलेin fire
अनले:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअनल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन
अर्णवेषुin the oceans
अर्णवेषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअर्णव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7), बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; conjunction
सर्वेषुin all
सर्वेषु:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी (7), बहुवचन; qualifies अर्णवेषु
दिविin heaven
दिवि:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootदिव्/द्यौ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7), एकवचन (irregular locative)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; conjunction
एवindeed
एव:
Avadhāraṇa (अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; emphatic particle
no/not
:
Pratiṣedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय
संशयःdoubt
संशयः:
Karta (कर्ता; in ‘no doubt’)
TypeNoun
Rootसंशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन

Lord Kurma (Vishnu) instructing on the Lord’s all-pervasion (Shaiva-Vaishnava synthesis of Īśvara)

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

L
Lord Kurma
R
Rasatala
A
Akasha
V
Vayu
A
Agni
A
Arṇava (Oceans)
S
Svarga (Diva/Heaven)

FAQs

It presents the Supreme as sarvavyāpī—present in every realm and element—implying the Self/Lord is not confined to one location but pervades all existence without limitation.

The verse supports īśvara-smṛti and dhyāna: contemplation of the Lord as present in earth, netherworlds, space, wind, fire, oceans, and heaven—an aid to non-distracted meditation (ekāgratā) central to Purāṇic yoga and Pāśupata-oriented devotion.

By describing one all-pervading Īśvara present in all realms and elements, it aligns with the Kurma Purana’s synthesis where the Supreme Lord can be praised through both Shaiva and Vaishnava idioms without contradiction.