Next Verse

Shloka 1

Yamunā–Gaṅgā Tīrtha-Māhātmya: Agni-tīrtha, Anaraka, Prayāga, and the Tapovana of Jāhnavī

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे षट्त्रिंशो ऽध्यायः मार्कण्डय उवाच तपनस्य सुता देवी त्रिषु लोकेषु विश्रुता / समागता महाभागा यमुना यत्र निम्नगा

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvavibhāge ṣaṭtriṃśo 'dhyāyaḥ mārkaṇḍaya uvāca tapanasya sutā devī triṣu lokeṣu viśrutā / samāgatā mahābhāgā yamunā yatra nimnagā

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे षट्त्रिंशोऽध्यायः । मार्कण्डेय उवाच— तपनस्य सुता देवी त्रिषु लोकेषु विश्रुता । समागता महाभागा यमुना यत्र निम्नगा ॥

itithus
iti:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्यसूचक)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय, वाक्यसमाप्तिसूचक (quotative particle)
śrī-kūrma-purāṇein the Śrī Kūrma Purāṇa
śrī-kūrma-purāṇe:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootśrī + kūrma + purāṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुष/उपपद-तत्पुरुष (śrīyuktaṃ kūrmapurāṇam)
ṣaṭ-sāhastryāmin the ‘six-thousand’ (section)
ṣaṭ-sāhastryām:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootṣaṭ + sāhastrī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन; द्विगु-समासः (षट् सहस्राणि यस्याः)
saṃhitāyāmin the Saṃhitā
saṃhitāyām:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootsaṃhitā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन
pūrva-vibhāgein the former section
pūrva-vibhāge:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootpūrva + vibhāga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन; कर्मधारय-समासः (पूर्वः वibhāgaḥ)
ṣaṭ-triṃśaḥthirty-sixth
ṣaṭ-triṃśaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootṣaṭ + triṃśat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन; संख्यावाचकः, अध्यायविशेषणम्
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootadhyāya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
mārkaṇḍayaḥMārkaṇḍeya
mārkaṇḍayaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmārkaṇḍaya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन; ऋषिनाम
uvācasaid
uvāca:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट् (Perfect/परोक्षभूत), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
tapanasyaof Tapana (the Sun)
tapanasya:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Roottapana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचन
sutādaughter
sutā:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsutā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
devīgoddess
devī:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootdevī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन; apposition to sutā
triṣuin the three
triṣu:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Roottri (प्रातिपदिक)
Formत्रिलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), बहुवचन; संख्यावाचक-विशेषणम्
lokeṣuworlds
lokeṣu:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootloka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), बहुवचन
viśrutārenowned
viśrutā:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvi-śru (धातु) + kta (कृत्)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; देव्या विशेषणम्
samāgatāarrived
samāgatā:
Kriya (क्रिया/भाव)
TypeAdjective
Rootsam-ā-gam (धातु) + kta (कृत्)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (आगता)
mahā-bhāgāmost fortunate
mahā-bhāgā:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootmahā + bhāga (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारय-समासः (महान् भागः यस्याः)
yamunāYamunā
yamunā:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootyamunā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; नदीनाम
yatrawhere
yatra:
Adhikarana (अधिकरण-सूचक)
TypeIndeclinable
Rootyatra (अव्यय)
Formअव्यय, देशवाचक-सम्बन्धबोधक (relative adverb: where)
nimnagāthe river/stream
nimnagā:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootnimnagā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘नदी’ (flowing downward)

Markandeya

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

K
Kurma Purana
M
Markandeya
T
Tapan (Surya)
Y
Yamuna

FAQs

This verse is primarily a narrative and tirtha-geography setup; it does not directly define Ātman, but it frames a sacred context where dharma, purity, and higher realization are traditionally pursued through pilgrimage and disciplined living.

No explicit yoga technique is taught in this line; it introduces a tirtha setting (Yamunā) that, in Purāṇic tradition, supports sādhana such as japa, snāna (ritual bathing), vrata, and contemplation—preparatory disciplines aligned with broader Kurma Purana teachings.

This verse does not explicitly mention Śiva or Viṣṇu; it reflects the Purāṇic mode of sanctifying places and deities (like Yamunā) within a shared dharmic cosmos, a backdrop consistent with the Kurma Purana’s wider Shaiva–Vaishnava synthesis.