Next Verse

Shloka 1

Prayāga–Gaṅgā Tīrtha-māhātmya and Rules of Pilgrimage

Yātrā-vidhi

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे चतुस्त्रिशो ऽध्यायः मार्कण्डेय उवाच कथयिष्यामि ते वत्स तीर्थयात्राविधिक्रमम् / आर्षेण तु विधानेन यथा दृष्टं यथा श्रुतम्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāṃ pūrvavibhāge catustriśo 'dhyāyaḥ mārkaṇḍeya uvāca kathayiṣyāmi te vatsa tīrthayātrāvidhikramam / ārṣeṇa tu vidhānena yathā dṛṣṭaṃ yathā śrutam

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायां पूर्वविभागे पञ्चत्रिंशोऽध्यायः। मार्कण्डेय उवाच—कथयिष्यामि ते वत्स तीर्थयात्राविधिक्रमम्, आर्षेण विधानेन यथा दृष्टं यथा श्रुतम्॥

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय (Avyaya), वाक्य-समाप्तिसूचक (quotative/closure particle)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण/Location-text)
TypeNoun
Rootश्री + कूर्मपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), सप्तमी विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular); तत्पुरुषः/उपपद-समासः (honorific ‘श्री’ + title)
षट्साहस्त्र्याम्in the (section) of six-thousand (verses)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootषट् + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (Feminine), सप्तमी विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular); द्विगु-समासः (numeral compound: ‘षट्-साहस्त्री’ = of six-thousand)
संहितायाम्in the Saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (Feminine), सप्तमी विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular)
पूर्वविभागेin the former section
पूर्वविभागे:
Adhikarana (अधिकरण/Location)
TypeNoun
Rootपूर्व + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), सप्तमी विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular); तत्पुरुषः (कर्मधारय-भाव: ‘पूर्वः विभागः’)
चतुस्त्रिंशःthirty-fourth
चतुस्त्रिंशः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootचतुः + त्रिंशत् (संख्याप्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular); संख्यावाचक-विशेषण (ordinal sense: thirty-fourth)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
मार्कण्डेयःMārkaṇḍeya
मार्कण्डेयः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootमार्कण्डेय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपदम् (Parasmaipada), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (Singular)
कथयिष्यामिI shall narrate
कथयिष्यामि:
Kriya (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootकथय् (धातु; णिच् causative of कथ्)
Formलृट् (Simple future), परस्मैपदम् (Parasmaipada), उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन (Singular)
तेto you
ते:
Sampradana (सम्प्रदान/Recipient)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया/चतुर्थी (Accusative/Dative) एकवचन-रूप (enclitic ‘te’); अत्र चतुर्थी (Dative) ‘to you’
वत्सO dear child
वत्स:
Sambodhana (सम्बोधन/Address)
TypeNoun
Rootवत्स (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), सम्बोधन (Vocative), एकवचन (Singular)
तीर्थयात्राविधिक्रमम्the procedure of the rules for pilgrimage to tīrthas
तीर्थयात्राविधिक्रमम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतीर्थ + यात्रा + विधि + क्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), द्वितीया विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन (Singular); बहुपद-तत्पुरुषः (determinative chain: ‘तीर्थयात्रायाः विधेः क्रमः’)
आर्षेणby the ṛṣi-tradition / in the seers’ manner
आर्षेण:
Karana (करण/Instrument)
TypeAdjective
Rootआर्ष (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग (Neuter/Masculine), तृतीया विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन (Singular); विशेषण
तुindeed/but
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse particle)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय (Avyaya), अवधान/विरोधार्थक-निपात
विधानेनby the method/ordinance
विधानेन:
Karana (करण/Instrument/Means)
TypeNoun
Rootविधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), तृतीया विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन (Singular)
यथाas
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/Manner)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formअव्यय (Avyaya), उपमान/प्रकारवाचक (manner: ‘as/according to’)
दृष्टम्seen
दृष्टम्:
Karma (कर्म/Content)
TypeAdjective
Rootदृश् (धातु) + क्त (प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग (Neuter), प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन (Singular); अत्र अव्ययीभावेन ‘यथा दृष्टम्’ = ‘as seen’
यथाas
यथा:
Sambandha (सम्बन्ध/Manner)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formअव्यय (Avyaya), प्रकारवाचक
श्रुतम्heard
श्रुतम्:
Karma (कर्म/Content)
TypeAdjective
Rootश्रु (धातु) + क्त (प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग (Neuter), प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन (Singular); ‘यथा श्रुतम्’ = ‘as heard’

Sage Markandeya

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

M
Markandeya
K
Kurma Purana
R
Rishis (Arsha tradition)
T
Tirtha-yatra

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it frames the teaching method: sacred practice (tīrtha-yātrā) is to be followed in an āṛṣa (seer-sanctioned) way, implying that realization is supported by disciplined dharma-based conduct and received tradition.

No specific yoga technique is named here; the verse introduces a structured vidhi-krama for tīrtha-yātrā, which in Purāṇic practice functions as a preparatory discipline—purification, restraint, and right observance—often treated as supportive to mantra, worship, and contemplative practices.

It does not explicitly mention Śiva or Viṣṇu; however, by grounding pilgrimage practice in the āṛṣa tradition, it aligns with the Kurma Purana’s broader integrative stance where orthodox dharma and sacred observances serve as a shared foundation across Shaiva and Vaishnava streams.