Previous Verse
Next Verse

Shloka 50

Avimukta-Māhātmya — Vyāsa in Vārāṇasī and Śiva’s Secret Teaching of Liberation

यजेत जुहुयान्नित्यं ददात्यर्चयते ऽमरान् / वायुभक्षश्च सततं वाराणस्यां स्तितो नरः

yajeta juhuyānnityaṃ dadātyarcayate 'marān / vāyubhakṣaśca satataṃ vārāṇasyāṃ stito naraḥ

वाराणस्यां स्थितो नरः नित्यं यजेत जुहुयात्, दद्यात्, अमरान् अर्चयेत्; वायुभक्षश्च सततं सयंयमपरायणः स्यात्।

यजेतshould sacrifice/worship
यजेत:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootयज् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
जुहुयात्should offer (oblations)
जुहुयात्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootहु (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; संहितायां ‘जुहुयात् + नित्यं’ इत्यत्र त्-लोपादि/अनुस्वार-सन्धिना ‘जुहुयान्नित्यं’
नित्यम्always
नित्यम्:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्रियाविशेषण-प्रयोग (adverbial accusative: always)
ददातिgives
ददाति:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; संहितायां ‘ददाति + अर्चयते’ → ‘ददात्यर्चयते’ (इ + अ = य)
अर्चयतेworships
अर्चयते:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootअर्च् (धातु; णिच्)
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; णिच्-प्रयोग (causative/denominative sense: worships)
अमरान्the gods
अमरान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअमर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
वायु-भक्षःliving on air
वायु-भक्षः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवायु (प्रातिपदिक) + भक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; उपपद-तत्पुरुषः (वायुम् भक्षयति/भक्ष्यं यस्य = air-eater; i.e., living on air)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात (conjunction)
सततम्constantly
सततम्:
Kriyā-viśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसतत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; क्रियाविशेषण-प्रयोग (adverbial accusative: constantly)
वाराणस्याम्in Vārāṇasī
वाराणस्याम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवाराणसी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
स्थितःstaying/abiding
स्थितः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘नरः’ इत्यस्य विशेषणम्
नरःa man
नरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Sūta (traditional narrator) conveying tīrtha-māhātmya instruction within the Kurma Purana’s discourse

Primary Rasa: vira

Secondary Rasa: shanta

V
Vārāṇasī (Kāśī)
A
Amarāḥ (Devas)

FAQs

Indirectly: it emphasizes purification through yajña, dāna, and tapas—disciplines that steady the mind and make it fit to recognize the Self beyond ritual action.

Austerity and restraint (tapas/saṃyama) are stressed through the idea of being ‘vāyubhakṣa’ (living with extreme fasting/breath-sustained discipline), alongside daily sacred action (nitya-karma) that supports inner steadiness.

By focusing on Kāśī and deva-worship without sectarian exclusion, it reflects the Purāṇic synthesis where disciplined practice and tīrtha-centered worship can be oriented toward the one Supreme reality revered through Shaiva and Vaishnava forms.