Previous Verse

Shloka 67

Kali-yuga Doṣas, the Supremacy of Rudra as Refuge, and the Closure of the Manvantara Teaching

एवमुक्तास्तु मुनयः सर्व एव समीहिताः / प्रेणेमुस्तं महात्मानं व्यासं सत्यवतीसुतम्

evamuktāstu munayaḥ sarva eva samīhitāḥ / preṇemustaṃ mahātmānaṃ vyāsaṃ satyavatīsutam

एवमुक्तास्तु मुनयः सर्व एव समीहिताः । प्रेणेमुस्तं महात्मानं व्यासं सत्यवतीसुतम् ॥

एवम्thus
एवम्:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकारवाचक-क्रियाविशेषणम् (adverb: thus)
उक्ताःhaving been addressed
उक्ताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवच् (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि-क्त-प्रत्ययान्तः (past passive participle); पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम् (मुनयः)
तुthen/indeed
तु:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्ययम्; विरोध/अन्वयार्थक-निपातः (particle: but/indeed)
मुनयःthe sages
मुनयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; मुनयः इत्यस्य विशेषणम्
एवindeed
एव:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्ययम्; अवधारणार्थक-निपातः
समीहिताःeager/intent (as desired)
समीहिताः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्-ईह् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि-क्त-प्रत्ययान्तः (PPP); पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘सम्यक् ईहिताः/अभिलषिताः’—मुनयः इत्यस्य विशेषणम्
प्रेणेमुःbowed down
प्रेणेमुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-नम् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथम-पुरुषः (3rd), बहुवचनम्
तम्to him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
महात्मानम्the great-souled one
महात्मानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; तम् इत्यस्य विशेष्य-सम्बन्धः
व्यासम्Vyāsa
व्यासम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
सत्यवतीसुतम्son of Satyavatī
सत्यवतीसुतम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसत्यवती + सुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (सत्यवत्याः सुतः)

Sūta (narrator) or the Purāṇic narrator describing the sages’ response

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: vira

M
Munis (sages)
V
Vyasa
S
Satyavati

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it emphasizes the traditional pathway to Brahma-vidyā—humble reverence to the guru-like transmitter of śāstra (Vyāsa), through whom knowledge of Self and Īśvara is received.

No specific yogic technique is stated; the practice implied is śraddhā and guru-vandana (reverential surrender), a foundational discipline that supports later teachings on dhyāna, niyama, and Pāśupata-oriented devotion found elsewhere in the Kūrma Purāṇa.

It does not explicitly mention Śiva or Viṣṇu; indirectly, by honoring Vyāsa as the authoritative compiler of Purāṇic teaching, it supports the text’s broader Shaiva–Vaishnava synthesis where devotion and knowledge are transmitted through a unified śāstric lineage.