Previous Verse
Next Verse

Shloka 12

Bharata Mahārāja’s Ideal Kingship and His Transition from Yajña to Exclusive Bhakti at Pulahāśrama

तयेत्थमविरतपुरुषपरिचर्यया भगवति प्रवर्धमानानुरागभरद्रुतहृदयशैथिल्य: प्रहर्षवेगेनात्मन्युद्भ‍िद्यमानरोमपुलककुलक औत्कण्ठ्यप्रवृत्तप्रणयबाष्पनिरुद्धावलोकनयन एवं निजरमणारुणचरणारविन्दानुध्यानपरिचितभक्तियोगेन परिप्लुतपरमाह्लादगम्भीरहृदयह्रदावगाढधिषणस्तामपि क्रियमाणां भगवत्सपर्यां न सस्मार ॥ १२ ॥

tayettham avirata-puruṣa-paricaryayā bhagavati pravardhamānā-nurāga-bhara-druta-hṛdaya-śaithilyaḥ praharṣa-vegenātmany udbhidyamāna-roma-pulaka-kulaka autkaṇṭhya-pravṛtta-praṇaya-bāṣpa-niruddhāvaloka-nayana evaṁ nija-ramaṇāruṇa-caraṇāravindānudhyāna-paricita-bhakti-yogena paripluta-paramāhlāda-gambhīra-hṛdaya-hradāvagāḍha-dhiṣaṇas tām api kriyamāṇāṁ bhagavat-saparyāṁ na sasmāra.

एवं महाभागवतो भरतो महाराजः सततं भगवतः परिचर्यायां प्रवृत्तः। वासुदेवे कृष्णे प्रवर्धमानप्रेमभारद्रुतहृदयः कर्मनियमेष्वासक्तिं शनैः जहौ। रोमाञ्चः सर्वाङ्गे प्रादुरभवत्, नेत्रयोः प्रेमाश्रवोऽतिवेगेन प्रववृतेन न किञ्चिदपश्यत्। स सदा भगवतोऽरुणचरणारविन्दयोर्ध्यानपरः, भक्तियोगेन परमानन्दपूरितहृदयसरसि निमग्नचित्तः, क्रियमाणामपि भगवत्सपर्यां न स्मरति स्म।

tayāby that
tayā:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (करण), एकवचन; demonstrative pronoun ‘by/with that (service)’
itthamthus
ittham:
Sambandha (सम्बन्ध/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootittham (अव्यय)
Formअव्यय; manner-adverb
avirata-puruṣa-paricaryayāby unceasing service
avirata-puruṣa-paricaryayā:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Roota-virata (प्रातिपदिक) + puruṣa (प्रातिपदिक) + paricaryā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; समासः (तत्पुरुष): ‘अविरता पुरुषपरिचर्या’ = unceasing service to the Lord/person
bhagavatiin the Lord
bhagavati:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootbhagavat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; ‘in/unto the Lord’
pravardhamāna-anurāga-bhara-druta-hṛdaya-śaithilyaḥwhose heart softened by swelling love
pravardhamāna-anurāga-bhara-druta-hṛdaya-śaithilyaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootpra√vṛdh (धातु)→pravardhamāna (कृदन्त) + anurāga (प्रातिपदिक) + bhara (प्रातिपदिक) + druta (कृदन्त/प्रातिपदिक) + hṛdaya (प्रातिपदिक) + śaithilya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः—‘यस्य हृदय-शैथिल्यं (शिथिलता) अनुराग-भर-प्रवर्धमानेन द्रुतम्’ = whose heart’s slackening melted by the increasing weight of love
praharṣa-vegenaby the surge of delight
praharṣa-vegena:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootpraharṣa (प्रातिपदिक) + vega (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; ‘by the rush of joy’
ātmaniin himself
ātmani:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootātman (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; ‘in himself’
udbhidyamāna-roma-pulaka-kulakaḥwith goosebumps erupting
udbhidyamāna-roma-pulaka-kulakaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootud√bhid (धातु)→udbhidyamāna (कृदन्त) + roma (प्रातिपदिक) + pulaka (प्रातिपदिक) + kulaka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः—‘यस्य रोमपुलककुलकं (रोमाञ्च-समूहः) उद्भिद्यमानम्’ = whose clusters of goosebumps were arising
autkaṇṭhya-pravṛtta-praṇaya-bāṣpa-niruddha-avaloka-nayanaḥeyes blocked by tears of longing
autkaṇṭhya-pravṛtta-praṇaya-bāṣpa-niruddha-avaloka-nayanaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootautkaṇṭhya (प्रातिपदिक) + pra√vṛt (धातु)→pravṛtta (कृदन्त) + praṇaya (प्रातिपदिक) + bāṣpa (प्रातिपदिक) + ni√rudh (धातु)→niruddha (कृदन्त) + avaloka (प्रातिपदिक) + nayana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः—‘यस्य नयनम् अवलोकने (दर्शने) प्रणय-बाष्पैः (प्रेमाश्रुभिः) निरुद्धम्, औत्कण्ठ्येन प्रवृत्तम्’ = whose eyes were obstructed in seeing by love-tears arising from longing
evamthus
evam:
Sambandha (सम्बन्ध/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formअव्यय; manner-adverb
nija-ramaṇa-aruṇa-caraṇa-aravinda-anudhyāna-paricita-bhakti-yogenaby devotion refined by meditation on the Lord’s lotus-feet
nija-ramaṇa-aruṇa-caraṇa-aravinda-anudhyāna-paricita-bhakti-yogena:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootnija (प्रातिपदिक) + ramaṇa (प्रातिपदिक) + aruṇa (प्रातिपदिक) + caraṇa (प्रातिपदिक) + aravinda (प्रातिपदिक) + anu√dhyai (धातु)→anudhyāna (प्रातिपदिक) + pari√ci (धातु)→paricita (कृदन्त) + bhakti (प्रातिपदिक) + yoga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; तत्पुरुष-समाससमूहः—‘भक्तियोगेन’ विशेषितः: ‘निज-रमणस्य अरुण-चरणारविन्द-अनुध्यान-परिचितः’ = by bhakti-yoga familiar through meditation on his beloved Lord’s reddish lotus-feet
paripluta-parama-āhlāda-gambhīra-hṛdaya-hrada-avagāḍha-dhiṣaṇaḥmind plunged in deep supreme bliss
paripluta-parama-āhlāda-gambhīra-hṛdaya-hrada-avagāḍha-dhiṣaṇaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootpari√plu (धातु)→paripluta (कृदन्त) + parama (प्रातिपदिक) + āhlāda (प्रातिपदिक) + gambhīra (प्रातिपदिक) + hṛdaya (प्रातिपदिक) + hrada (प्रातिपदिक) + ava√gāh (धातु)→avagāḍha (कृदन्त) + dhiṣaṇā (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः—‘यस्य धिषणा (बुद्धिः/चित्तवृत्तिः) परम-आह्लाद-गम्भीर-हृदय-ह्रदे अवगाढा, तेन परिप्लुतः’ = whose mind was immersed in the deep lake of supreme bliss
tāmthat
tām:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; ‘that (service)’
apieven
api:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formअव्यय; particle (emphasis/also/even)
kriyamāṇāmbeing performed
kriyamāṇām:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootkṛ (धातु)→kriyamāṇa (कृदन्त, कर्मणि वर्तमान)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; वर्तमानकाले कर्मणि कृदन्तः—‘being done/performed’ (qualifies saparyām)
bhagavat-saparyāmservice to the Lord
bhagavat-saparyām:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootbhagavat (प्रातिपदिक) + saparyā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘service/worship of the Lord’
nanot
na:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formअव्यय; negation particle
sasmāraremembered
sasmāra:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootsmṛ (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद; ‘remembered’

When one is actually advanced in ecstatic love for Kṛṣṇa, eight transcendental, blissful symptoms are manifest in the body. Those are the symptoms of perfection arising from loving service to the Supreme Personality of Godhead. Since Mahārāja Bharata was constantly engaged in devotional service, all the symptoms of ecstatic love were manifest in his body.

B
Bharata Mahārāja
B
Bhagavān (the Supreme Lord)

FAQs

This verse describes classic signs of mature devotion—heart melting, goosebumps, tears of love, obstructed vision, and complete absorption in meditation on the Lord’s lotus feet.

Because his bhakti-yoga matured into deep, blissful absorption in the Lord’s lotus feet; his consciousness became so immersed in divine love that the external act of worship faded from awareness.

Practice steady, uninterrupted devotion—regular japa, hearing, and service—so remembrance of the Lord becomes natural and deep, gradually softening the heart and reducing distraction.