Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

Parīkṣit’s Final Absorption, Takṣaka’s Bite, Janamejaya’s Snake Sacrifice, and the Vedic Sound-Lineage

सर्पसत्रे समिद्धाग्नौ दह्यमानान् महोरगान् । द‍ृष्ट्वेन्द्रं भयसंविग्नस्तक्षक: शरणं ययौ ॥ १७ ॥

sarpa-satre samiddhāgnau dahyamānān mahoragān dṛṣṭvendraṁ bhaya-saṁvignas takṣakaḥ śaraṇaṁ yayau

सर्पसत्रे समिद्धाग्नौ दह्यमानान् महोरगान् दृष्ट्वा तक्षकः भयसंविग्न इन्द्रं शरणं ययौ।

सर्पसत्रेin the serpent-sacrifice
सर्पसत्रे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसर्प + सत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (सर्पाणां सत्रे)
समिद्धाग्नौin the kindled fire
समिद्धाग्नौ:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसमिद्ध + अग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः—कर्मधारयः (समिद्धः अग्निः यस्मिन्)
दह्यमानान्being burned
दह्यमानान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदह् (धातु) → दह्यमान (शानच्-प्रत्यय, कर्मणि वर्तमान कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; शानच्-प्रत्ययान्त वर्तमानकालिक कर्मणि कृदन्त (being burnt)
महोरगान्great serpents
महोरगान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमहा + उरग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः—कर्मधारयः (महान्तः उरगाः)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय-भावकृदन्त (Gerund/Absolutive)
इन्द्रम्Indra
इन्द्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootइन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
भयसंविग्नःagitated with fear
भयसंविग्नः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभय + संविग्न (सम्+विज् धातु, क्त-प्रत्यय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त; समासः—तत्पुरुषः (भयेन संविग्नः)
तक्षकःTakṣaka
तक्षकः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतक्षक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
शरणम्refuge
शरणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
ययौwent
ययौ:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
T
Takṣaka
I
Indra

FAQs

It describes Takṣaka becoming terrified as the sacrifice-fire burned the great serpents, and then seeking shelter by going to Indra.

Because the sarpa-satra was destroying the serpents, Takṣaka, overwhelmed by fear, looked to Indra as a powerful protector and ran to him for refuge.

Fear often drives one to seek immediate protection from worldly power; the Bhagavatam’s broader lesson is to cultivate higher refuge—steady dependence on dharma and devotion—rather than panic-driven shelter.